1.

Úvod

2.	Konec protiturecké křížový výpravy

3.	Průběh povstání

4.	Konec povstání

"Križiacka výprava bola nakoniec vyhlásená z kazatelníc pápežskou bulou 9.4. 1514. Povolávanie vyvolalo u ľudí nadšenie, ale stále robila problémy šľachta, ktorá prípravy brzdila. A tak sa nakoniec Bákocz rozhodol 15. mája nábor zastaviť. Už postavené vojsko to považovalo za zradu a začala sa prejavovať nespokojnosť. Tvorilo ho hlavne poddanské obyvateľstvo a tak obrátili zbrane proti šľachte. Do čela sa postavil Juraj Dóža, ktorý bol u vojska obľúbený, dôverovali mu a požíval ich úctu.
K prvému stretu medzi vzbúrenými križiakmi a kráľovským vojskom na čele s palatínom Štefanom Báthorym došlo neďaleko rieky Maroš v Sedmohradsku (dnes Mureš pri maďarsko rumunských hraniciach). Báthory porazil Dóžov predvoj, potom sa však utiahol do Nagylaku (dnes rumunské mesto Naďlac), kde ho prekvapil Dóžov hlavný voj, ktorý zapálil hrad a na hlavu porazil kráľovské vojsko. Palatín Báthory sa zachránil útekom. Tým sa začala sedliacka vojna v Uhorsku.
Dóžovo vojsko bolo vyzbrojené rôznorode, ale hlavne zle. Mnohí mali len cepy, kosy, vidly a iné poľnohospodárske nástroje. Tomuto stavu museli byť prispôsobené aj vojenské akcie. Vojsku chýbali aj školení a skúsení velitelia, ktorí by sa postarali o výcvik nových príchodilcov do vojska. Okrem Juraja Dóžu k najznámejším veliteľom patril jeho brat Gregor (predstaviteľ umierneného krídla) a cegledský farár Vavrinec Meszáros (predstaviteľ radikálnej vetvy povstalcov). Napriek všetkým nedostatkom venoval Dóža, v rámci daných možností veľkú pozornosť práve výcviku. Tí čo neprešli výcvikom bojovali podľa inštrukcií alebo vlastného uváženia. V boji a pri dobývaní hradov používali „križiaci“ všetky vtedy dostupné formy. Naháňali strach aj skúseným kráľovským bojovníkom, hoc na ich prípravu mal Dóža len minimum času.
Zatiaľ čo Dóža s hlavným prúdom operoval v oblasti rieky Maroš, niektoré jednotky sa odlúčili na severozápad a severovýchod, aby zaisťovali tylo hlavného voja. K Dóžovi sa postupne pridávali mestá aj dediny, ale aj strategické pevnosti napríklad Lippa, Solymos a mesto Arad. Začiatkom júna 1514 hlavný voj zmenil smer pochodu na mesto Temešvár (dnes Timisoára v Rumunsku). Bola to strategicky dôležitá pevnosť, z ktorej chcel Dóža urobiť svoju trvalú vojenskú bázu."

Práce je doplněna o odkazy pod čarou.