1.	Slovenská národní galerie (SNG)

2.	Struktura výstavy

2.1	Charakter první části – umělci doby

2.2	Charakter druhé části – inspirace a východiska pro současnost

3.	Autorčin názor na baroko

“ Na začiatku by som rada povedala niečo o samotnej Slovenskej národnej galérii, pri príležitosti 50. výročia jej založenia. Slovenská národná galéria vznikla ako vrcholná štátna umeleckohistorická, zberateľská, vedeckovýskumná a kultúrno-výchovná inštitúcia na základe zákona Slovenskej národnej rady z 29. júla 1948. Iniciátormi jej založenia boli poprední slovenskí historici, výtvarní umelci a spisovatelia. Vo fonde SNG sa nachádza okolo 55 000 diel. SNG je ústredným odborno-metodickým, poradenským a informačným centrom a plní funkciu národného metodického centra pre galérie. Usporadúva prednáškové a filmové cykly, besedy, koncerty a poskytuje odborné lektorské výklady pre návštevníkov. Bádateľom a študentom je k dispozícii najväčšia knižnica špecializovaná na umenovednú literatúru na Slovensku, študovňa, archív výtvarného umenia a centrálny katalóg. K už spomínanému 50. výročiu bola vyrazená pamätná strieborná minca. Nominálna hodnota mince je 200 Sk, váži 20g, priemer má 34 mm. Autorom návrhu je Ing. Milan Virčík. Na líci mince je vyobrazená tabuľová maľba levočského maliara Madona s Ježiškom z Popradu zo zbierok gotického umenia SNG, názov štátu Slovenská republika a štátny znak. Na rube mince je vyobrazený barokový obraz s námetom antickej mytológie Dcéry kráľa Lykoméda od talianskych maliarov Giovanniho Colibo a Filippa Gherardiho zo zbierok európskeho umenia SNG, text Slovenská národná galéria, letopočty označujúce rok založenia a rok 50. výročia SNG - 1948 a 1998.

A teraz už o samotnej výstave. Ako už bolo spomenuté, výstava je rozdelená na dve časti. V prvej sú prezentované klasické barokové umelecké diela 17. - 18. stor. vo všetkých druhoch a žánroch, ktoré vznikali a pôsobili na našom území a sú dnes majetkom cirkvi, slovenských múzeí a galérií, ako aj súčasťou zbierok významných zahraničných kultúrnych inštitúcií. Približuje tvorbu osobností ako Johann Fischer z Erlachu, Franz Hillebrandt, Georg Rafael Donner, Dionýz Ignác Stanetti, Franz Xaver Messerschmidt, Paul Troger, Franz Anton Maulbertsch, Johann Lucas Kracker, Ján Kupecký. Výstava sa sústreďuje na triumf baroka v rokoch 1690 až 1740.

Druhá časť výstavy pod názvom Barok a súčasnosť - Stratený raj prezentuje umenie, ktoré sa snaží vychádzať zo základných princípoch baroka. Vychádza z toho, že barok nie je len historickým štýlom, ale aj nadčasovým univerzálnym fenoménom. Jeho prejavy by sa dali určite objaviť vo všetkých fázach dejín, keď sily vášní a fantázie nadobudli prevahu nad rovnováhou a disciplinovanosťou. Výstava je rozdelená na niekoľko hlavných sekcií, v rámci ktorých sú na prácach slovenských, ale i zahraničných umelcov prezentované jednotlivé okruhy problémov barokového a súčasného umenia (iluzívnosť priestoru, ikonografické paralely a interpretácie diel starých majstrov, mysticizmus, dvojznačnosť a bizarnosť, vanitas, prebujnelosť hmoty, dynamizmus, rytmus a pohyb, rétorickosť, dekorativizmus a pod.).

Barok ako štýl nemám moc rada. Je moc prezdobený, skoro všetko je pozlátené, všade vidieť tučných anjelikov, králi a kráľovné na bojových výjavoch sú oblečení do krásnych šiat...Ale možno práve táto výstava mi pomohla barok viac akceptovať a chápať."

Část hodnotící výstavu a glosující baroko je velmi krátká a obsahově chudá.