"Hugo St. Victor
Mystika bola útočiskom pre tých, ktorí protestovali proti intelektualizmu, no nemala takú moc, aby sa oslobodila od scholastiky.
Hugo zo St. Victor bol najväčším stredovekým mystickým filozofom. Viedol školu v St. Victor v Paríži. Útočil proti Abealardovi. Hugo nesúhlasil s tými, ktorí pohŕdali vedou. Hovoril o sebe, že od mladosti túžil po vedení, ktoré ale musí byť jednotné. Ako príklad tu uvádzal Noemovu archu, ktorá plávala nad oceánom tak, ako sa duša zmieta na mori tohto sveta a čaká kým zmizne zloba. Do domu Božieho však vstúpime len vtedy, keď sa zbavíme všetkého hnilobného.
Hovorí, že dvoma spôsobmi býva Boh v ľudskom srdci. A to vedením a láskou. Vedenie poznáva skrze vieru. Vedenie je budovou a láska jej náterom. Touto zbraňou chcel Hugo poraziť Abealarda, pretože sa mu nepáčil jeho intelektualizmus, ktorý sa opieral o Platónovu a Plotinovu ideológiu. Podľa nej poslednou podstatou tohto sveta sú idey. Kresťanský filozofi si túto náuku upravili tak, že Boh od večnosti idey stvoril a podľa nich potom vytvoril svet.
Hugo stavia na prvé miesto vôľu Božiu. A preto Boh môže všetko čo chce, nie je viazaný na zákon svojich výtvorov a nie je ani viazaný na názory o tom, čo je správne a spravodlivé, pretože čo Boh chcel to je spravodlivé, pretože to chcel, a niet už žiadnej vyššej autority nad jeho vôľu. Taktiež u človeka je vraj vôľa hlavná vec. Na nej záleží spasenie. U ľudí je vôľa vždy pred úvahou a po úvahe je čin. Vôľa nie je ťažená rozumom, ale rozum iba ukazuje čo má vôľa chcieť. A naopak rozum je ťažený vôľou a to aj vo veciach, ktoré sú protirozumné."