1.	Stručná historie kolektivizace zemědělství

2.	První etapa

3.	Důsledky kolektivizace

4.	Vývin socialistického družstevnictví

5.	Roky 1968-69

6.	Agrokomplex

7.	Sociální problémy

8.	Devastace slovenského zemědělství

9.

Závěr

"Slovenský vidiek a jeho agrárna kultúra sa v čase kolektivizácie ocitla bez tradičných hodnôt, ktoré boli výsledkom diskontinuity v spôsobe života, avšak kontinuita je tým fenoménom, ktorý hodnoty potvrdzuje. Vývin slovenského poľnohospodárstva bol poznamenaný dvomi takýmito diskontinuitami. Prvou v 50. rokoch, druhou po roku 1989.

Prvú etapu kolektivizácie výrazne poznačila situácia slovenského poľnohospodárstva v rokoch 1945 – 1949, keďže slovenské poľnohospodárstvo malo v tej dobe jednoznačne malovýrobný charakter. Z toho dôvodu sa družstevná sústava začala budovať jednotnými roľníckymi družstvami I. stupňa, v ktorých mali drobní roľníci získavať skúsenosti a učiť sa ako organizovať poľnohospodársku veľkovýrobu. Bol to však veľmi zložitý proces, s objektívnymi i subjektívnymi príčinami zaostávania, resp. problémového priebehu kolektivizácie. K objektívnym príčinám patrilo hlavne znižovanie investícií do poľnohospodárstva, vzhľadom na snahu industrializovať vtedajšie Československo. Československo sa vtedy stalo povinne hlavným dodávateľom poľnohospodárskych strojov do ostatných ľudovodemokratických štátoch, čo sa odrazilo hlavne v materiálno-technickej úrovni vybavenia, ktorá v tom čase zaostávala za jeho potrebami. Takáto situácia bola hlavne na Slovensku, v Čechách a na Morave bol východiskový stav materiálneho zabezpečenia lepší. Taktiež u nás chýbalo potrebné množstvo chemických prípravkov, kvalitného osiva, ale predovšetkým dostatok kvalifikovaných, odborne i organizačne schopných pracovníkov, ktorí by boli schopní demonštrovať roľníkom výhody spoločného hospodárenia. Kolektivizácia bola braná ako problém politický, nerešpektovali sa sociálne, kultúrne, psychologické otázky, nepodarilo sa vytvoriť takú situáciu, aby roľníci videli výhody družstevnej kooperácie, družstevníctvo alebo družstevné poľnohospodárstvo bolo chápané skôr ako určitá forma agresivity, ktorá rozbíjala tradičný model spôsobu života a vznik nových sociálnych hierarchií v rodine i obecnom spoločenstve, vyvolával frustráciu, ktorú sa žiadalo pomenovať. Socialistická kolektivizácia sa tak stala najväčším nepriateľom slovenského roľníka.

Dôsledky kolektivizácie: slabé ekonomické výsledky družstiev, poľnohospodárstvo stratilo celú jednu prirodzenú generáciu roľníkov, pretože neatraktívnosť poľnohospodárstva viedla rodičov k snahe umiestňovať deti do mimoroľníckych zamestnaní, čo sa týka sociálnej oblasti, zmenil sa tradičný hodnotový svet roľníka, je tu evidentná strata záujmu o pôdu, do centra pozornosti sa dostala stavba rodinného domu, záhrada, vinohrad, taktiež sa narušilo spolužitie lokálneho spoločenstva, ktoré sa kolektivizáciou rozdelilo na družstevníkov a gazdov.

Vývin socialistického družstevníctva v poľnohospodárstve možno na Slovensku rozdeliť na dve základné etapy: prvú od r. 1949 – 59 a druhú od r. 1960 – 89. Keďže neboli schopní presvedčiť roľníkov o výhode družstiev, spustila sa v r. 1957 – 59 kampaň, kde okrem propagandistickej mašinérie spustili stranícke a štátne orgány proti tým, ktorí odmietali vstúpiť do družstva ekonomický a často i represívny nátlak typu vylúčenie z prídelového systému, čo znamenalo nakupovanie na voľnom trhu za vyššie ceny, zvyšovaní daní, odňatie mechanizačných prostriedkov, bránenie v iných mimoroľníckych zamestnaniach im aj rodinným príslušníkom, a zriedkavé neboli ani súdne procesy. Dôsledkom toho bolo, že v r. 1960 bolo už 80% sloven. poľnohospodárstva skolektivizovaného, mimo ostali ešte niektoré podhorské a horské obce, kde kolektivizácia prebiehala ešte aj v priebehu 60 – tych rokov.

Roky 1968 – 69 znamenali určité politické uvoľnenie, ale žiadostí o vystúpenie z JRD bolo napodiv veľmi málo. Hospodárske dôsledky boli ťažké, nakoľko štát určoval družstvám výkupné ceny, ktoré často nepokryli ani výrobné náklady, taktiež sociálne zabezpečenie ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve bolo veľmi nízke. Toto všetko malo za dôsledok doslovný útek od takejto práce, takže na poliach ostali pracovať prevažne starší ľudia, hlavne ženy, pre ktoré bola prípadná rekvalifikácia alebo možnosť pracovať inde veľmi nízka. Vypomáhali im školské brigády a patronátne závody. Toto malo za dôsledok zle obrobené polia,zdevastovanú rastlinnú aj živočíšnu výrobu a neustále sa zväčšujúcu výmeru neobhospodarovanej pôdy."