1.	Základní informace

2.	Vznik a stavba Vysokých Tater

3.	Klimatické podmínky

4.

Reliéf

4.1.	Vrcholy a štíty

4.2.

Doliny

4.3.

Jeskyně

4.4.	Vodopády a jezera

5.	Rostlinstvo

6.	Živočišstvo

7.	Ochrana přírody

8.	Nejvyšší vrcholy Vysokých Tater

9.	Největší tatranské plesa

“1. Základné informácie
Vysoké Tatry ležia v centrálnej časti mohutného karpatského oblúka, ktorý sa pri horotvorných pohyboch rozčlenil na rad výrazných pohorí a kotlín.
Tatry majú rozlohu vyše 700 km2, z toho 550 km2 sa nachádza na Slovensku, zvyšok leží na území Poľska. Tatry sú s dĺžkou 55 km, so šírkou 17 km a s maximálnou výškou 2655 m.n.m. (Gerlachovský štít) naše najvyššie pohorie. Delia sa na Západné a Východné Tatry, pričom Východné Tatry sa rozdeľujú na Vysoké a Belianske Tatry. Hlavný hreben má tvar oblúka vysunutého na juh, začína sa na západe Laliovým sedlom (1947 m) a končí sa na východe Kopským sedlom (1749 m), dosahuje dĺžku 26 km. Tatry majú všetky prvky reliéfu charakteristické pre veľhory. Sú sústredené na takom malom priestore, že sa považujú na najmenšie veľhory na Zemi.

2. Vznik a stavba Vysokých Tatier
Vysoké Tatry začali vznikať v prvohornej dobe, no odvtedy prešli mnohými zmenami, najmä počas treťohorného alpínsko-himalájskeho vrásnenia.
Začiatkom štvrtohôr prišlo po vrchnopliocénnej (pred približne 2 mil. rokov) fáze tektonického pokoja k oživeniu vertikálnych pohybov zemskej kôry. Rieky sa zarezávali do vlastných nív, z ktorých zostali len zvyšky v podobe riečnych terás obyčajne prilepených k svahom pahorkov a vrchov. Etapovitým zarezávaním sa riek vznikli terasy vo viacerých (asi piatich) úrovniach, ktoré tvoria schody medzi nivou a poriečnou rovnou.
Nástupom štvrtohôr prišla ľadová doba. V nižších polohách vrátane nížin sa rozprestierala tundra, v najvyšších polohách pohorí sa tvorili ľadovce. Najsilnejšia ľadovcová činnosť prebiehala vo Vysokých Tatrách, kde ľadovcový reliéf výrazne prevláda. Ladovcové splazy tu zostupovali až do predpolia pohoria, pričom zanechali súvislý rozľahlý val tzv. čelných morén - materiálu,ktorý so sebou nesie ľadovec. Ladovce formovali aj oblasť hlavného hrebena Západných Tatier, avšak len zriedka sa dostali na okraj pohoria. Belianske Tatry mali málo väčšinou krátkych ľadovcov.
Z pôvodne vyšších, kompaktnejších a oblejších vrchov bez hlbších dolín vytvorili horotvorné sily, erozívna činnosť a hlavne intenzívna modelačná činnosť ľadovcov dnešnú podobu Vysokých Tatier.
Vysoké Tatry sú zložené hlavne zo žuly, vyskytujú sa však aj kryštalické bridlice a vápence. Západné Tatry sú zložené s kryštalických bridlíc a vápencov, Belanské Tatry len s dolomitických vápencov.

3. Klimatické podmienky
Pretože podnebie Vysokých Tatier sa vyznačuje prechodným charakterom od oceánskeho západoeurópskeho podnebia ku kontinentálnemu s malým vplyvom stredomorského podnebia, Vysoké Tatry majú ráz vysokohorskej klímy so všetkými jej znakmi, pokiaľ ide o teplotu vzduchu, oblačnosť,slnečný svit, zrážky i snehové pomery. Najtypickejším znakom týchto činiteľov je ich veľká premenlivosť. Vysoké Tatry majú však cez celý rok veľmi dobré podmienky pre klimatickú liečbu. Vrchol Tatier na severe Slovenska s priemernou ročnou teplotou vzduchu -3,7oC je najchladnejšia oblasť. Najdlhšie trvanie zimy je pri Štrbskom plese - 204 dní. Najnižšia priemerná ročná teplota vzduchu bola na Lomnickom štíte roku 1956 - -5,2oC. Oblasť s najväčším počtom zrážok je Zbojnícka chata - priemerný ročný úhrn zrážok 2130 mm..."

Práce obsahuje tabulky.