1.Dopyt po peniazoch a kryvka dopytu po peniazoch

2.	Ponuka peňazí a krivka ponuky peňazí

3.	Rovnováha na peňažnom trhu a jej formovanie

4.	Kvantitatívna teória peňazí

"Dopyt po peniazoch a kryvka dopytu po peniazoch

Dopyt po peniazoch je dopyt po reálnych zostatkoch. Inými slovami, ľudia chcú mať peniaze pre ich kúpnu silu.
Dopyt po peniazoch vysvetľuje teória preferencie likvidity, ktoru rozpracoval Keynes. Táto teória je spojená s tromi motívmi držby peňazí:
1. transakčným motívov,
2. opatrnostným motívom,
3. špekulačným motívom.
Prvé dva motívy sú priamo závislé od množstva statkov a služieb, ktoré ekonomika vytvára a od ich cien – závisia od nominálneho dôchodku. Špekulačný motív po peniazoch je nepriamo úmerný úrokovej miere: čím je úroková miera vyššia, tým majú ekonomické subjekty väčší záujem investovať a menší záujem držať peniaze v podobe peňažnej zásoby.
Dopyt po peniazoch teda závisí od výšky dôchodku (produktu), cenovej hladiny a úrokovej miery z úsporných vkladov a štátnych dlhopisov. Dopyt po reálnych dôchodkoch by sa teoreticky mal zvyšovať s rastom reálneho dôcodku a klesať s poklesom nominálnej úrokovej miery.
Neokeynesovci považujú dopyt po peniazoch za citlivý na úrokové sadzby. Vyjadruje to graf:
Klesajúca krivka MD ilustruje nepriamu závislosť dopytu po peniazoch od úrokovej miery. S rastom úrokových sadzieb reálny dopyt po peniazoch klesá, pretože ekonomické subjekty presúvajú viac svojich aktív z formy bezúročných peňazí na zúročiteľné účty.
S držbou peňazí sú spojené isté náklady – náklady obetovanej príležitosti. Ak ekomomický subjekt drží peniaze, potom prichádza o úrok, ktorý by mohol získať, čiže je to rozdiel medzi výnosom ostatných aktív (ich úrokovou mierou) a vlastnou úrokovou mierou. Držaním aktív vo forme penazí subjekty obetujú výnosy z úrokov."