2.	Vývin sociálno-pedagogických myšlienok od 19. storočia

3.	Vznik sociálnej pedagogiky ako teoretickej vedy

4.	Predmet a úlohy sociálnej pedagogiky

5.	Chápanie sociálnej pedagogiky v zahraničí a na Slovensku

6.	Vzťah sociálnej pedagogiky a sociálnej práce

7.	Teoretické pristupy riešenia vzťahov sociálnej pedagogiky a sociálnej práce v zahraničí a na Slovensku

8.	Socializácia osobnosti a výchova

9.	Oosobnosť sociálneho pedagóga a jeho kompetencie

10.	Sociálne aspekty prostredia

11.	Prirodzené prostredia výchovy

12.	Rodina a jej sociálne aspekty

13.	Poruchy rodinného prostredia

14.	Rovesnícke skupiny

15.	Lokálne prostredie

16.	Inštitucionálne prostredia výchovy a ich sociálne aspekty

17.	Sociálne aspekty školy ako výchovnej inštitúcie

18.	Sociálne devácie školskom prostredí

19.	Sociálne aspekty mimoškolských zariadeni a vol'ného času

20.	Sociálne aspekty vol'ného času

21.	Sociálna pedagogika a sociálno-patologické javy

22.	Pedagogika vol'ného času a sociálna pedagogika

23.	Náhradná rodinná starostlivosť

24.	Sociálna pedagogika ako životná pomoc

25.	Diagnostika vo vedách a praxi, pedagogická diagnostika - pojem, predmet, skůmania a funkcie, jej vzťah k lékírskej, psychologickej, špeciálnopedagogickej a sociálnej diagnostike

26.	Pedagogická diagnóza, jej charakteristika druhy pedagogickej diagnózy

27.	Hodnotenie ako základná kategória pedagogicke diagnostiky

28.	Metody pedagogickej diagnostiky, ich charakteristika v práci sociálneho pracovníka

29.	Sociálna práca ako teoretická a praktická činnosť (základný pojmový aparát, atribůty sociálnej práce ako vedy, vzťah sociálnej práce a príbuzných vied)

30.	Kategórie a znaky sociálnej práce, ciel'ové skupiny sociálnej práce

31.	Profesionalizácia a inštitucionalizácia sociálnej práce

33.	Sociálny pracovník a sociálny klient

36.	Metódy sociálnej práce se skupinou klientov

37.	Záklasné sociálne zručnosti sociálneho pracovníka a ich význam vo vzťahu ku klientovi a k sebe samému

38.	Nezamestnanosť ako sociálny, sociálno-politický, osobný a osobnostný problém

39.	Trh práce v SR a determinanty jehou sůčasnej nerovnováhy (charakteristika, prvky, vplyvy súčasnej nerovnováhy na strane indivídua)

40.	Právo na prácu a jeho ochrana v SR (Zákonník práce, Zákon o zamestnanosti)

41.	Sociálna práce ako realizátor l'udských práv v oblasti sociálneho zabezpečenia

42.	Sociálne zabezpečenie - sůčasný stav a pripravovaná reforma

43.	Chudoba, stárnutie, rodina a ich riešenie v oblasti sociálneho zabezpecenia a sociálnej práce

44.	Charakteristika sociálnych služieb v SR (Zákon č.195/L998 z.z. o sociálnej pomoci)

45.	Komunálna sociálna práca

46.	Rodinná politika v SR

47.	Teória sociálnej práce s rodinou (rodina ako sociálny aktér, systemický pristup)

48.	Špecifiká sociálnej práce s klinickými rodinami

49.	Prevencia sociálno-patologických javov vo vzťahu k sociálnej pedagogike, projekty prevenčnej práce

50.	Prevencia sociálno-patologických javov

51.	Zariadenia výchovnej prevencie

"Téza č.24
SOCIÁLNA PEDAGOGIKA AKO ŽIVOTNÁ POMOC

Sociálna pedagogika podľa G. Baumerovej je samostatná výchovná a vzdelávacia inštitúcia, ktorá stojí mimo rodiny a školy s charakterom inštitúcie pre pomoc v núdzi. Podľa nej reaguje na problémy deficity, ktoré vznikli v ostatných výchovných priestoroch.
Podľa názoru Schillinga, v súčasnej spoločnosti sociálna pedagogika poskytuje pomoc a pomáha vyrovnávať vzniknuté riziká.
Pri poukázaní na sociálno-patologické problémy detí a ich riešenie, ktorým sa budeme venovať, považujeme za východisko chápanie sociálnej pedagogiky ako životnej pomoci. Sociálna pedagogika ako životná pomoc je pozitívna pedagogika, ktorej cieľom je premena ľudí i spoločnosti prostredníctvom výchovy. Pomoc je proces výchovnej starostlivosti, opatery, smerujúci k integrácii a stabilizácii osobnosti.
Z nášho hľadiska budeme analyzovať tú oblasť sociálnej pedagogiky, ktorá sa zaoberá pomocou potencionálne ohrozených detí a mládeže. Pod ohrozením rozumieme takú konštaláciu faktorov, ktorá je v nepriaznivom prípade nebezpečná pre človeka, keď sa autonómia a individualita človeka nerozvíjajú dostatočne, sú spomalené, alebo potlačené.
Intenzívnu pozornosť v tejto súvislosti je potrebné venovať úlohe rodiny, jednak zdôraznenie jej nezastupiteľnosti v pozitívnom zmysle (funkčná rodina) a na druhej strane jej nebezpečnosti v negatívnom zmysle (dysfunkčná, afunkčná rodina). Tu vystupujú do popredia závažné sociálno-patologické javy, je to syndróm CAN, zvyšujúca sa agresivita detí, drogové závislosti a iné.
Pozornosť zameriavame na tie skutočnosti, ktoré sú pre rozvoj dieťaťa nežiadúce. Prejavujú sa najrôznejšími nedostatkami, telesnými a duševnými ujmami, ktoré často vedú k poraneniam, škodám na celkovom vývoji dieťaťa a niekedy pod vplyvom týchto skutočností dochádza až k smrti dieťaťa. Vo väčšine prípadov ide o úmyselné poškodzovanie dieťaťa, jeho úmyselné týranie, zneužívanie či zanedbávanie.
Tieto deti sú vystavené ohrozeniu často zo strany svojich najbližších. Jednou z foriem pomoci je vyňať dieťa z takéhoto rodinného prostredia a umiestniť ho v náhradnej rodinnej starostlivosti.
Vnímanie a hodnotenie tohto javu je závislé od stupňa rozvoja spoločnosti, hierarchie jej hodnôt a predovšetkým od chápania hodnoty dieťaťa a jeho postavenia v spoločnosti.
S danou skutočnosťou veľmi úzko súvisí ochrana práv dieťaťa. Predpokladom ochrany práv dieťaťa je poznanie samotného dieťaťa a detstva ako vývojového obdobia. Hlbšie poznať dieťa a jeho detstvo nemožno bez pochopenia dieťaťa a detstva z historického hľadiska.

Postavenie dieťaťa v spoločnosti a jeho vývoj
Chápanie detstva závisí na celom rade spoločenských faktorov. Najvýraznejší posun v rešpektovaní dieťaťa zaznamenávame v 20. storočí. Výraznejšie sa približujeme k poznaniu dieťaťa ako svojbytnej osobnosti s jeho špecifikami. Cesta k takémuto chápaniu dieťaťa a detstva bola však dlhá. Z historického pohľadu zaznamenávame niekoľko vývojových etáp:
Prvá etapa
Začína sa v staroveku a trvá v podstate do 4. storočia po Kristovi. Pre obdobie antiky je typické minimálne uznávanie hodnoty dieťaťa. Dieťa je považované za bezprávneho tvora, o jeho ďalšom osude často rozhodoval otec. Dieťa sa v tomto období chápe ako predmet, s ktorým sa mohlo beztrestne manipulovať. Bolo úplne závislé na vôli rodičov, ktorí ho mohli predať do otroctva, obetovať alebo dokonca zabiť. Na základe tejto okolnosti sa celé toto obdobie nazýva obdobím infanticídy.
Detstvo prakticky neexistuje a dieťa je ako človek brané do úvahy až po dosiahnutí dospelosti alebo po prehlásení za dospelého po absolvovaní skúšky dospelosti.

Druhá etapa
Zmeny v chápaní dieťaťa a jeho postavenia v spoločnosti priniesol so sebou príchod kresťanstva. Toto obdobie trvá od 4.storočia do l3. storočia. Kresťanstvo prinieslo so sebou myšlienku rovnosti dieťaťa a dospelého a novú ideu neubližovať dieťaťu. Napriek týmto myšlienkam však aj naďalej pretrváva manipulatívny postoj k dieťaťu. Skutočná hodnota dieťaťa sa príliš nezmenila. Celé toto obdobie je charakterizované ako obdobie nevšímavosti a nedbanlivosti k dieťaťu.

Tretia etapa
Zlom v pohľade na detstvo prichádza v l6.-l7.storočí. Je to obdobie ambivalentného prístupu k dieťaťu. Objavuje sa tu záujem o vývoj dieťaťa a vývoj jeho potrieb. Detstvo sa považuje za významné obdobie z hľadiska príprav na dospelosť. Významným predstaviteľom tohto obdobia je J.A.Komenský, ktorý priniesol mnoho nových zásadných poznatkov o dieťati. Detstvu pripisuje neobyčajný význam nielen z hľadiska samotného dieťaťa, ale zdôrazňuje jeho význam pre celú spoločnosť.

Štvrtá etapa
Z hľadiska poznania dieťaťa a detstva mnoho pokrokových myšlienok prináša so sebou l8.storočie. Vďaka osvietenstvu a pokrokovým myšlienkam tohto obdobia reprezentovaných najmä J.J.Rousseaom a J.H.Pestallozim sa situácia dieťaťa podstatne mení. Do popredia sa dostávajú prirodzené potreby dieťaťa a snaha uspokojiť ich. Je to obdobie intrúzie. O deti v stave ohrozenia sa zaujíma štát. Ide o snahu pomôcť dieťaťu a vstúpiť do ich života vtedy, ak to nedokázala ich vlastná rodina."