"1.Lámanie 2.Strihanie 3.Skrucanie

1.Lámanie - Príkladom môže byť delenie tyče kruhového prierezu na sústruhu. Tlakom guľky na koniec tyče sa táto striedavo ohýba. V mieste vrubu vzniká radiálna únavová trhlina, ktorá po niekoľkých otáčkach vedie k porušeniu materiálu.











Lámanie na lámacom lise :

Lámanie sa používa v hutách, kováčniach, obrobniach ako príprava polovýrobku na ďalšie spracovanie. Je to hospodárna metóda delenia, ak l/d ≥ 1,1 a Rm ≥ 600 MPa pre nelegované ocele, pre legované môže byť Rm aj vyššie. Vrub sa robí vypálením kyslíkom, brúsením, alebo obrábaním. Postačuje prerezanie materiálu do hĺbky asi 2 mm..

2.Strihanie – Strihanie je v súčasnosti frekventovanou metódou, ktorá sa dá použiť na delenie rozličných profilov. Strihajú sa tyče, rúrky, plochá oceľ a profily. Výhodou sú malé technologické náklady. Rez však nedosahuje dobrú kvalitu povrchu. Pri strihaní tenkostenných profilov aby sa zabránilo plastickej deformácií sa používa strižník.
Klasické strihanie plechu sa realizuje nožnicami rozličnej konštrukcie. Pri klasickom strihaní v mieste lomu má strižná plocha nekvalitný matný povrch. Tento nedostatok sa dá odstrániť napr. zavedením predpätia do miesta strihu, spresnením vedenia strižných nástrojov (zmenšenie strižnej vôle, ktorá je bežne 2-8% hrúbky strihanej súč.)
Presnosť presného strihania je pri hrúbkach polovýrobku s≤2mm 6. – 7. stupeň ISA, pre plechy hrúbky s≥5mm je presnosť v 10. stupnici presnosti

V procese strihania, vysekávania a dierovania možno pozorovať tri štádiá:
• V prvej fáze deformácie dochádza ku vtlačovaniu nožov do pružno-plastického polopriestoru polovýrobku.
• V ďalšej fáze dochádza k priehybu časti polovýrobku, podobne, ako nastáva priehyb krátkej konzoly.
• V poslednej fáze dochádza ku vzájomnému pohybu odstrihávanej časti polovýrobku od stabilnej

Strihanie rúrky - Strižník je tvarovaný tak, že má dve strižné hrany, zaoblené do tvaru rúrky. Do tvarového vybrania strižníka sa vsunie koniec rúrky (poloha na obr. a). Po ustrihnutí výstrižok vypadne vplyvom tiaže.







2. Technológie delenia - plazmové delenie

Plazma ako 4. skupenstvo látky, je elektrický vodiví stav plynu, vzniká ionizáciou plynu pri vysokých teplotách. Princípom plazmového delenia spočíva v tavení materiálu extrémne vysokou teplotou. Teplota plazmového oblúka (10 000 až 30 000°C) sa vytvára vznikom plazmy pri prechode zmesi určitých médií (plyny, voda) elektrickým oblúkom, ktorý horí medzi taviacou sa elektródou (-) a rezaným materiálom (+).
Plazma je vysokoteplotne ohriaty, elektricky vodivý plyn, ktorý sa skladá z kladných a záporných iónov, elektrónov a nabitých a neutrálnych atómov a molekúl. Ako plazmový plyn sa používa napr. jednoatómový argón a/alebo dvojatómové plyny ako vodík, dusík, kyslík a vzduch. Tieto plazmové plyny ionizujú a disociujú pomocou energie plazmového oblúka. Pomocou rekombinácie atómov a molekúl mimo zdroja žiarenia je prijatá energia náhle uvoľnená a zosilní tepelný účinok plazmového lúča na rezaný materiál.
Spravidla je plazma privedená cez vodou chladenú dýzu. Tým môže byť dosiahnutá energetická hustota až 2x106 W/cm2. pomocou vysokej teploty sa plazma rozpína a prúdi nadzvukovou rýchlosťou v smere rezaného materiálu (anóda).
Teplota plazmového oblúka dosahuje hodnotu 30 000 °C (najnovšie výskumy), čím v spojení s vysokou kinetickou energiou plazmového oblúka dosahuje veľmi vysokú rýchlosť v závislosti od materiálovej hrúbky na všetkých elektricky vodivých materiáloch.
Pre začatie rezacieho procesu je potrebné zapálenie pilotného (zavádzajúceho) oblúka medzi dýzou a katódou a to pomocou vysokého napätia. Tento na energiu chudobný pilotný oblúk vykoná čiastočnú ionizáciu cesty medzi plazmovým horákom a rezaným materiálom. Po kontakte pilotného oblúka so základným materiálom (letmé začatie rezu, letmé prepichnutie materiálu) nastane automaticky zvýšenie výkonu hlavného oblúka.

Modifikované plazmové horáky pre zvláštne využitie, ako napr.:
• typ horáka - 90° (rezanie rúr),
• typ horáka - 45° (rezanie profilov),
• typ horáka - 60°(rezanie úkosu).
• Špicový tvar plazmového horáka je vhodný pre ručné a automatové plazmové rezanie všetkých elektricky vodivých materiálov a to:
• priame rezy,
• úkosové rezy do 60°,
• viacnásobné tvarové rezy (do nasadenia troch plazmových horákov),
• kontúrové rezy,

Plazma môže byť dosiahnutá
- ohriatím látky na vysokú teplotu
- mechanicky kompenzovaným ionovým zväzkom
- elektrickým oblúkovým výbojom medzi 2-ma uhlíkovými elektródami
Výhody
- vysoká rýchlosť rezania, 8 až 10 krát vyššia ako pri autogéne
• možnosť rezania všetkých materiálov
• vysoká presnosť pri opakovaných rezoch,
• nízka tepelne ovplyvnená zóna

Nevýhody
- obmedzenie rezania do 180 mm (konštrukčná oceľ 80 mm)
• rezný uhol 1°-5° v závislosti od hrúbky plechu
• vysoké náklady na diely pri plynom chladenom horáku




3. Technológie delenia – rezanie kyslíkom

Rezanie kyslíkom (autogén) spočíva vo vypaľovaní úzkej deliacej špáry v kove prúdom čistého kyslíka po predchádzajúcom ohriatí na zápalnú teplotu vhodným plameňom, najčastejšie :
• kyslíkoacetylénovým,
• elektrickým oblúkom"

prumka, Práce obsahuje obrázky, naskenované listy o rozsahu cca 18 stran.