"Požiadavky na vysoko spoľahlivý prenos informácie vedú k rozšíreniu všeobecného kanála na obr. 2.1 o spätnoväzobnú vetvu na obr. 2.2.
Obr. 2.2. Shannonova schéma všeobecného komunikačného kanálu so spätnou väzbou
Spätnoväzobné systémy sa označujú skratkou ARQ (Automatic Request for Question – automatická žiadosť o opakovanie). Systémy ARQ sa delia na dva druhy: DFB (Decision Feedback – s rozhodovacou spätnou väzbou) a IFB (Information Feedback – s informačnou spätnou väzbou).
V systémoch DFB prijímač vyhodnocuje správu po slovách (skupinách symbolov) a posudzuje jej správnosť s použitím detekčného kódu. Ak nie je zistená chyba, vyšle prijímač spätným kanálom vysielaču znak ACK (Acknowledgment – potvrdenie). Ak bola zistená chyba, spätnoväzobným kanálom sa vyšle príkaz NACK (Negative Acknowledgment – negatívne potvrdenie), ktorý je žiadosťou o opakovanie prijatého slova. Rozhodnutie o prípadnom opakovaní vzniká na strane prijímača. Spätný kanál prenáša len jednoduché riadiace príkazy, preto môže byť pomalý. Nevýhodou je, že nie sú opravené chyby, ktoré daný typ kódu nie je schopný detegovať.
V systémoch IFB sú priamym kanálom vysielané len nezabezpečené slová. Zabezpečujúca časť sa ponecháva v pamäti vysielača. Na základe prijatého slova sa na strane prijímača taktiež určí zabezpečujúca časť, ktorá sa vysiela spätným kanálom k vysielaču. Vo vysielači sa potom porovná pôvodná zabezpečujúca časť z pamäte so zabezpečujúcou časťou, ktorá došla spätným kanálom. Ak je výsledok porovnania zabezpečujúcich častí negatívny, vysielanie danej skupiny symbolov sa zopakuje. V prípade, keď je výsledok porovnania pozitívny (zabezpečovacie časti sú totožné), vyšle vysielač pokyn k uvoľneniu dát v prijímači, a pokračuje vo vysielaní ďalšieho slova. Rozhodnutie o opakovaní v tomto prípade je na strane vysielača. Nevýhoda tejto metódy je v tom, že spätný kanál musí zabezpečiť prenosovú rýchlosť zrovnateľnú s rýchlosťou v priamom kanále. Ďalšou nevýhodou je prípadné zbytočné opakovanie vysielania, ak k chybe došlo v spätnom kanále. Pretože k rozhodnutiu dochádza na strane vysielača na základe porovnania atribútov vyslaného a prijatého slova, tento systém sa považuje za vysoko spoľahlivý.
Na základe uvedeného zdôraznime fakt, že pri prenosoch vyžadujúcich vysokú spoľahlivosť sa používajú detekčné kódy, ktoré konštatujú, že počas prenosu došlo k chybe. Následne sa prenos chybného slova opakuje, ale nepoužívajú sa korekčné kódy pre opravu chyby.




































3. Model diskrétneho oznamovacieho kanálu. Spoľahlivosť a chybovosť kanálu. Priama a spätná matica kanálu.
Vstup kanála je definovaný ako množina vstupných symbolov, resp. znakov spolu s ich pravdepodobnosťami výskytu P(X) = p(xi), výstup kanála je potom množina spolu s pravdepodobnosťami P(Y) = p(yi). Ak sú množiny a dvojprvkové, jedná sa o binárny kanál. Informačný model binárneho šumového kanála bez pamäte je na obr. 2.3.

Obr. 2.3. Informačný model binárneho šumového kanála bez pamäte
a) všeobecného, b) symetrického
Jednotlivé podmienené pravdepodobnosti majú nasledujúci význam:
p(y1/x1) – pravdepodobnosť príjmu znaku y1 po vyslaní znaku x1 (správny prenos znaku x1),
p(y2/x2) – pravdepodobnosť príjmu znaku y2 po vyslaní znaku x2 (správny prenos znaku x2),
p(y2/x1) – pravdepodobnosť príjmu znaku y2 po vyslaní znaku x1 (chybný prenos znaku x1),
p(y1/x2) – pravdepodobnosť príjmu znaku y1 po vyslaní znaku x2 (chybný prenos znaku x2).
Medzi uvedenými pravdepodobnosťami platia vzťahy:
,
(2.1)
čo znamená, že keď vysielame znak x1, potom ho prijímame buď ako y1 alebo y2,

(2.2)
čo znamená, že keď vysielame znak x2, potom ho prijímame buď ako y2 alebo y1.
Z podmienených pravdepodobností môžeme zostaviť tzv. maticu binárneho kanála:
.
(2.3)
Z rovníc (2.1) a (2.2) vyplýva, že súčet hodnôt v každom riadku matice kanála musí byť vždy jedna.
S rastúcim vplyvom porúch na prenos budú klesať pravdepodobnosti správne prenesených znakov (hodnoty v hlavnej uhlopriečke) a stúpať pravdepodobnosti chybne prenesených znakov (vo vedľajšej uhlopriečke). Číselné hodnoty prvkov matice sa spravidla určujú štatistickým vyhodnotením konkrétneho kanála podľa počtu správne, resp. nesprávne prenesených znakov. Sú ovplyvnené šumovými pomermi v kanále (tzv. odstup signál - šum) a technickými parametrami kanála."

vysoká, Práce obsahuje tabulky a grafy o rozsahu cca 6 stran.