1.	Popis výročních obyčejů

2.	Použitá literatura

3.

Dotazník

"V Devínskej novej vsi na Katarínu niektoré ženy mlčky vymetali prútenými metlami dom, vraj aby odťial vyhnali strigy. V Dúbravke od tohoto dňa chlapci večer plieskali bičmi, aby zaplašili nečisté sily z dediny. Na Mikuláša chodili po dedine skupiny mladých chlapcov preoblečených za Mikuláša a čertov . Mikuláši mali na sebe vyvrátené kožuchy a čert mal čiernu masku a bol obtočený reťazmi: Mikuláši mali poplašiť neposlušné deti, ich návšteva nemala preto ustálený scenár a riedila sa podľa predbežnej dohody s rodičmi. Takto mohol Mikuláš dávať presné otázky o ich správaní a zaväzovať ich k poslušnosti. Dvanásť dní pred Vianocami sledovali hospodári počasie . Každý deň predstavoval jeden mesiac v roku. Na jar ešte začiatkom storočia vychádzali na Juraja do poľa úradé – rictár so štyrmi prísažnými. Prešli dookola hranice obecného chotára a kde bolo treba opravovali medze. So starou poverou o škodlivosti stríg na Juraja súvisí zvyk praktizovaný v Devínskej novej vsi a to že majitelia dobytka dávali k plotu šípkové konáre a tŕnie, aby ochránili dobytok . K Jurajovi sa vzťahovala pranostika : Jak dúho žabi pred Ďurem krkajú, tak sú po Ďure cicho, teda ako je pred Jurajom pekne tak dlho je potom škaredo. Na Mareka chodili ľudia s farárom do poľa posviacať oziminy. V daľších jarných obyčajoch vystupuje do popredia zeľeň – symbol rozvíjajúcej sa vegetácie. V noci pred 1.májom prinášali mládenci do dediny brezy alebo borovice a robili z nich máje. Máje sa stavali iba ku krčmám, do ktorých zvykli chodiť, a pred domy obecných predstaviteľov. Táto úloha prináležala najstarším mládencom, ktorí už boli odvedení na vojnu. Za odmenu im šenker dal pálenku, prípadne aj súdok piva. O týždeň – dva mládenci máj zvalili, predali ho niekomu na stavebné účely a peniaze spoločne prepili. Dievčatám zasadili pred dom, pod okno, alebo pripevnili na bráničku menšie máje, vyzdobené stuhami. Dievke, ktorú chceli naštvať, dali májik z vŕby, prípadne ho dali do komína. Máje sa stavali potajme, vystrájali sa pritom rôzne fígle. Mládenci napríklad povynášali po častiach gazdovi na strechu voz a tam ho poskladali, alebo vybrali bráničku z plota a preniesli ju na druhý koniec dediny. Na Žofiu sa hovorilo, že Žofia je pažravá, alebo Žofia víno vypíja čo znamenalo, že mrazy v tento deň ničia vinohradníkom úrodu. Svojmu patrónovi sv. Urbanovi sa vinohradníci vyhrážali, že ho ubijú, alebo že k jeho soche prinesú pŕhľavu namiesto kvetov, ak dopustí mrazy na vinice."

Práce z Univerzity Sv. Cyrila a Metoděje, obor Etnologie.