Seminarky.cz > Seminárky/Referáty > > Výroční zvyky v Záhorské Bratislavě - slovensky

Výroční zvyky v Záhorské Bratislavě - slovensky


Kategorie: Etnologie, Humanitní cizojazyčné práce

Typ práce: Seminárky/referáty

Škola: nezadáno/škola není v seznamu

Charakteristika: V práci je popsáno, jaké svátky a obyčeje se udržují nebo se v minulosti udržovaly v oblasti Záhorské Bratislavy. Nejen, k jakému ročnímu období se většinou váží, ale také proč se udržují a proč vznikly. Součástí práce je i krátký dotazník k tomuto tématu.

Obsah

1.
Popis výročních obyčejů
2.
Použitá literatura
3.
Dotazník

Úryvek

"V Devínskej novej vsi na Katarínu niektoré ženy mlčky vymetali prútenými metlami dom, vraj aby odťial vyhnali strigy. V Dúbravke od tohoto dňa chlapci večer plieskali bičmi, aby zaplašili nečisté sily z dediny. Na Mikuláša chodili po dedine skupiny mladých chlapcov preoblečených za Mikuláša a čertov . Mikuláši mali na sebe vyvrátené kožuchy a čert mal čiernu masku a bol obtočený reťazmi: Mikuláši mali poplašiť neposlušné deti, ich návšteva nemala preto ustálený scenár a riedila sa podľa predbežnej dohody s rodičmi. Takto mohol Mikuláš dávať presné otázky o ich správaní a zaväzovať ich k poslušnosti. Dvanásť dní pred Vianocami sledovali hospodári počasie . Každý deň predstavoval jeden mesiac v roku. Na jar ešte začiatkom storočia vychádzali na Juraja do poľa úradé – rictár so štyrmi prísažnými. Prešli dookola hranice obecného chotára a kde bolo treba opravovali medze. So starou poverou o škodlivosti stríg na Juraja súvisí zvyk praktizovaný v Devínskej novej vsi a to že majitelia dobytka dávali k plotu šípkové konáre a tŕnie, aby ochránili dobytok . K Jurajovi sa vzťahovala pranostika : Jak dúho žabi pred Ďurem krkajú, tak sú po Ďure cicho, teda ako je pred Jurajom pekne tak dlho je potom škaredo. Na Mareka chodili ľudia s farárom do poľa posviacať oziminy. V daľších jarných obyčajoch vystupuje do popredia zeľeň – symbol rozvíjajúcej sa vegetácie. V noci pred 1.májom prinášali mládenci do dediny brezy alebo borovice a robili z nich máje. Máje sa stavali iba ku krčmám, do ktorých zvykli chodiť, a pred domy obecných predstaviteľov. Táto úloha prináležala najstarším mládencom, ktorí už boli odvedení na vojnu. Za odmenu im šenker dal pálenku, prípadne aj súdok piva. O týždeň – dva mládenci máj zvalili, predali ho niekomu na stavebné účely a peniaze spoločne prepili. Dievčatám zasadili pred dom, pod okno, alebo pripevnili na bráničku menšie máje, vyzdobené stuhami. Dievke, ktorú chceli naštvať, dali májik z vŕby, prípadne ho dali do komína. Máje sa stavali potajme, vystrájali sa pritom rôzne fígle. Mládenci napríklad povynášali po častiach gazdovi na strechu voz a tam ho poskladali, alebo vybrali bráničku z plota a preniesli ju na druhý koniec dediny. Na Žofiu sa hovorilo, že Žofia je pažravá, alebo Žofia víno vypíja čo znamenalo, že mrazy v tento deň ničia vinohradníkom úrodu. Svojmu patrónovi sv. Urbanovi sa vinohradníci vyhrážali, že ho ubijú, alebo že k jeho soche prinesú pŕhľavu namiesto kvetov, ak dopustí mrazy na vinice."

Poznámka

Práce z Univerzity Sv. Cyrila a Metoděje, obor Etnologie.

Vlastnosti

STÁHNOUT PRÁCI

Práci nyní můžete stáhnout kliknutím na odkazy níže.
Zabalený formát ZIP: obyceje.zip (11 kB)
Nezabalený formát:
Obyceje.doc (37 kB)
Práce do 2 stránek a práce uvolněné zdarma (na žádost autorů nebo z popudu týmu) jsou volně ke stažení.

Diskuse