1.	Velkomoravská říše, Konstantin a Metoděj

1.1.	Literární památky Velkomoravské říše

2.	Uherský stát

2.1.	Latinské středověké literární památky

"Stredoveká literatúra

Veľkomoravská ríša vznikla v roku 683. Najväčší rozvoj zaznamenala za vlády Rastislava. Rastislav chcel ubrániť ríšu pred vplyvom kňazov ktoré sírili kresťanstvo z Franskej Ríše. Rastislav požiadal Bizanckého cisára Michala 3 aby mu poslal misionárov. V roku 863 prišli zo Solúna Konštantin a Metod. Boli to bratia a mali za úlohu šíriť kresťanstvo v zrozumiteľnom jazyku. Založili písmo hlaholiku, neskôr ju zdokonalili čím vytvorili ciriliku. Utvorili aj jazyk starosloviensky. Tak Konštantín a Metod sa zaslúžili o to, že bohoslužba bola v slovanskom jazyku. Po Rastislavovej smrti sa k moci dostáva Svätopluk. On už nemá taky záujem o Veľkú Moravu ako Rastislav. Veľká Morava sa rozpadá a žiaci odchádzajú do bulharska. Konštantín bol krátko pred smrťou u pápeža v Ríme aby obháril bohoslužbu. Vtedy prijal meno Cyril, krátko potom zomrel. Prvé pamiatky v staroslovienskom jazyku sú bohoslužobné knihy napr. Písmo. Konštatntín napísal veršovanú skladbu Proglas. V tomto diele hovorí o tom aké je dôležité aby každý národ maj svoj jazyk. Konštantín a Metod vychovali množstvo žiakov, medzi ktorých bol aj žiak Kliment. On napísal Moravsko – Panonské legendy. Medzi najdôležitejšie legendy tohto diela patria Život Konštantína a Život Metoda. Druhá je jednoduchšie písaná a kratšia. Prvej opisuje život Konštantína, opisuje jeho detstvo a činnosť na Veľkej Morave.
Dovtedy kým Konštantín a Metod u pápeža neobhájili jazyk a bohoslužbu používali sa na Veľkej Morave 3 jazyky: latinčinu, hebrejčinu, grécčtinu. Ľudia ktorí hovorili týmito jazykmi nazývali trojjazyčníkmi.

Latinská stredoveká literatúra

V roku 1000 so zakladaním Uhorského štátu Štefanom prvým sa určité územie z bývalej Veľkomoravskej ríše sa dostalo do zväzku Uhorského štátu. Keďže v tomto štáte úradným jazykom bola latinčina tie pamiatky, ktoré boli napísané latinčinou považuj za svoje aj maďari aj slováci. Najvýznamnejšie diela v tomto období boli kroniky, ktoré dali napísať panovníci. Najvýnamnejšie latinské kroniky sú Anonymova kronika a Kronika Šimona z Kézy. Okrem kroník v stredoveku sa zrodil nový žáner a to legenda. Obsahuje život svetých ľudí. Najznámejšie latinské legendy sú: Legenda o svetom Svoradovi a Benediktovi a Legenda o svetom Štefanovi. Prvá legenda obsahuje život dvoch mníchov, ktorí žili v Nitre na Zobore. Legendy o svetom Štefanovi sú dvojaké, v jednej vyzdvyhujú jeho historické čini a druhá nám predstaví Štefana ako svetého panovníka."