1.	Bibliografické údaje

2.	Platónova nejznámější tvorba

3.	Platón jako idealista

3.1.	Platónovo chápání lidského těla

3.2.	Platónovo vysvětlení iluzí

4.	Platónovo vnímání státu

"3.Platón ako idealista
Platónovým filozofickým východiskom je objektívny idealizmus. Podľa neho duša človeka pred narodením prebýva vo svete ideí, kde získava určité základné skúsenosti. O ľudskej duši píše ako o 3-zložkovej – rozumová
pudová
citová
„Jednou z našich schopností sa učíme, a druhou sa rozohňujeme a napokon akousi treťou túžime po rozkošiach spojených s jedlom a plodením i po všetkom, čo je tomu príbuzné.“ - Brostl a kol./1991 s.21/

Ako prvý filozof zdôrazňoval rozdiel medzi telesným a netelesným, medzi zmyslovým a nadzmyslovým. Na základe tohto vytvoril niečo originálne a to rozdelenie dvoch svetov: Svet ideí – niečo nemateriálne, nemenné, pravé bytie – Parmeidovské chápanie.
Svet vecí – svet v ktorom sa nachádzame, žijeme, materiálny svet, nedokonalý, premenlivý – Herakleitovské chápanie.
O človeku hovorí ako o spojení pominuteľného tela a nehmotnej, nesmrteľnej duše. Podľa neho je duša sprostredkovateľom medzi svetom ideálnym a našim pozemským.

Duša-nositeľ poznania-idea. Existuje pred telom, svojou podstatou je nesmrteľná a netelesná. Keď sa človek narodí, duša sa stáva súčasťou tohto sveta – materiálneho.

Ako chápal ľudské telo?
„Telo je väzením duše, bráni jej v pravdivom poznaní.“ Teda, keď skúmame niečo prostredníctvom tela, znamení to, že skúmame to zmyslami. Tým sa duša môže dopracovať k pravde. Z toho nám vyplýva, že filozof nemôže byť milovníkom tela. Naša duša pobudla pred spojením s telom vo svete ideí. Počas života sa človek len akoby rozpamätával, na to, čo jeho duša vo svete ideí znamenala – prežila."

Práce obsahuje obrázek a řecký přepis jména Platón.