1	Kremnice – vznik a vývoj

1.1	Poloha města a přírodní podmínky

1.2	Vznik města

1.3	Hornictví a vývoj města do roku 1918

2	Vznik a vývoj bratrstev

2.1	Podpůrné spolky v období středověku

2.2	Bratrstva a jejich funkce na Slovensku

2.3	Vznik a činnost bratrstva Božího těla v Kremnici

3	Kremnická bratrská pokladnice

3.1	Vznik a vývoj Kremnické bratrské pokladnice

3.2	Hmotné zabezpečení práceneschopných kremnických horníků v 14. - 15. století

“ 3 KREMNICKÁ BRATSKÁ POKLADNICA

3.1 Vznik a vývoj Kremnickej bratskej pokladnice
Bratská pokladnica v Kremnici vznikla podobne ako v iných stredoslovenských banských mestách postupným laicizovaním / vymaňovaním sa spod vplyvu cirkvi / náboženského združenia tzv. Bratstva Božieho tela. Založili ju baníci a zamestnanci v banských podnikoch a v súkromných ťažiarskych spoločnostiach. Ako sme uviedli v predchádzajúcom texte, bieda baníkov narastala, mzdy sa nezvyšovali aj napriek prosperite mesta. Bolo čoraz viac chudobných baníckych rodín, ktoré potrebovali pomoc. Kremnickí baníci požadovali, aby sa peniaze, ktorými prispievajú do spoločnej pokladnice používali na podporu chudobných baníckych rodín, na podpory chorým, vdovám a sirotám a starým baníkom.

Baníkom sa nepáčilo, že s „vlastnými“ peniazmi nemôžu voľne a slobodne disponovať, o ich použití rozhodovala cirkev a mestská rada, pre ktorých boli prvoradé príspevky na údržbu kostolov. Pre baníkov bola prvoradá väčšia pomoc a podpora pre chudobné banícke rodiny.

Doklady z činnosti z 15. storočia sa zachovali veľmi skromné a útržkovité. Ratkoš vo svojom diele uvádza, že v roku 1496 zorganizoval Ján Turzo tzv. bratskú pokladnicu / Bruderlade /. Na bratskú pokladnicu prispievali baníci zo svojich miezd. Sťahovalo sa im po 2 denáre pri každej týždennej výplate. Od roku 1772 sa zachovali účtovné knihy erárneho banského podniku na ťažbu zlata /tzv. Goldkunsthandlungen/, ktoré dokumentujú, že v tomto období je funkčná štruktúra bratskej pokladnice už pomerne ucelená. Týmto prispievali na sociálnu podporu spolupracovníkom, ktorí boli bez možností zabezpečenia si existenčného minima, pre invalidov, chorých, vdovy a siroty. Pokladnica, do ktorej sa uschovávali dobrovoľné príspevky, bola uložená v byte banského majstra.

Pokladnica s peniazmi bola uzavretá na dva zámky a každá stránka správy mala svoj vlastný kľúč, aby jedni bez druhých nemohli pokladnicu otvoriť. Každý príjem a výdavok sa zapisoval do účtovnej knihy. Hoci pokladnica s bratskými peniazmi bola uložená v byte banského majstra, zodpovední za hospodárenie s bratskými peniazmi boli bratskí majstri, ktorých kontroloval banský majster. Ročné vyúčtovanie bratskej pokladnice sa robilo v prvú nedeľu po Hromniciach /2. februára/. Bratské pokladnice boli často predmetom sporov baníkov s úradníkmi chrániacimi svoje triedne záujmy. Keďže boli v správe komorských úradov, baníci nemohli s peniazmi voľne disponovať.

Totálna laicizácia bratstva našla svoje vyjadrenie v štatúte bratstva z roku 1600. Hovorilo sa v ňom o spoločenstve baníkov / Heuerknapschaft /. Jediným cieľom tohto spoločenstva bolo podporovať chudobných, nevládnych, chorých, vdovy a siroty. Spoločenstvo sa neviazalo na nijaký náboženský kult. Štatút s dodatkami z roku 1648, ktoré boli charakteristické pre zmenenú dobovú atmosféru, platil v podstate až do 19. storočia. Združenie sa opätovne nazývalo bratstvom a dodatky pripúšťali, aby sa určité finančné prostriedky venovali aj na kostoly a školu."

Obsahuje tabulky.