1.

Úvod

2.

Život

3.

Filozofia

3.1.	Díla: More Nevuchim, Sprievodca blúdiacich.

4.

Vplyv

4.1.	Židovská náboženská tradice

4.2.	Ostatní filozofové

5.

Záver

"Úvod
Maimonides bol jedným z najväčších mysliteľov a filozofov židovskej kultúry. Ovplyvňuje vedecký, náboženský aj filozofický svet dodnes, ponúkol nový pohľad na vieru a neustále zostáva veľkou náboženskou autoritou. Jeho duchovná cesta však bola dlhá, od dlhoročného putovania a hľadania domova podstúpil aj hľadanie vlastnej viery a správnej cesty k Bohu. Svoje učenie spísal a dodnes sa jeho 13 článkov viery modlia židia pri ranných modlitbách.

Život
Tento lekár, filozof a mysliteľ sa volal pravým menom Moše ben Maimon. Okrem mena Maimonides ho prezývali Rambam podľa počiatočných písmen mena – Rabi Moše ben Maimon. Narodil sa 30. marca 1135, v predvečer sviatku Pesach v Španielsku v meste Cordóba. Bol vychovávaný v zbožnej židovskej rodine, bol učený židovským zásadám a predpisom avšak zoznámil sa aj s arabskou kultúrou svojho okolia. Po čase musela Maimonidova rodina z Cordóby utiecť a on musel putovať z krajiny do krajiny. Usadil sa v Káhire, kde vykonával lekárske remeslo, aby uživil rodinu. V roku 1185 si ho za svojho dvorného lekára vybral káhirský vezír. Zomrel 13. decembra 1204 v Káhire, avšak pochovali ho v Tiberias, s čím sa taktiež spája mystický príbeh.

Filozofia
Maimonides vo svojom učení hľadal cestu k Bohu prostredníctvom filozofie, hlavný a neodškriepiteľný vplyv mal na neho arabský aristotelizmus. Dokonca sa považuje za žiaka a prívrženca filozofa Averroa, ktorý bol často z dôvodu veľmi rovnocenných spisov ku komentovaným originálom Aristotela prezývaný Komentátor. Averroes bol priekopníkom učenia o dvojitej pravde, čo znamená pravde rozumu a pravde viery. Aj keď riešenie problému u neho nakoniec smeruje k pravde rozumu (Aristotelovej filozofie), pripúšťa, že poznanie ku ktorému sa dospieva má zároveň náboženský charakter. Taktiež pre Maimonida, podobne ako pre Averroa, sa absolútne poznanie stáva poznaním Boha, ale jeho racionalizmus vychádza z iných predpokladov. (Havelka, M.; Nosek, B. , 2001)

Pre Maimonida veriť znamená filozoficky myslieť. Odôvodňovať svoju vieru a mravne konať znamená jednať z pozície filozoficky vyjasnenej viery, teda nie s vidinou odmeny, ale ani pod hrozbou trestu. Znamená to vďaka svojmu vlastnému rozumu a premýšľaniu prijať vieru za fakt a za súčasť svojho dobrovoľného presvedčenia a tým pádom plynule konať podľa prikázaní viery. Tieto svoje teórie a presvedčenia o viere spísal v jednom z jeho najdôležitejších diel – More Nevuchim, alebo aj Sprievodca blúdiacich. Za spomínaných blúdiacich alebo tápajúcich považuje tých, ktorí sú síce, ako on sám, dobrými veriacimi, avšak študovali vedy a filozofie a preto sa stalo, že upadli do pochýb a neistoty. Za najdôležitejšiu sa považuje prvá časť tejto knihy, ktorá je venovaná problémom Boha a viery a kde Maimonides zastáva teóriu tzv. negatívnej teológie. "

Práce pro předmět Sociálna antropológia - Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta sociálnych a ekonomických vied.