1.	Definícia pojmu verejné výdaje

2.	Príčiny rastu výdajov

2.1	Výdaje na tovar a služby

2.2	Rast dôchodku na hlavu

2.3	Technologické zmeny

2.4	Demografické zmeny

2.5	Demonštračný efekt

2.6	Urbanizácia

2.7	Inflačné vplyvy

2.8	Politické a sociálne vplyvy

2.9	Prahové efekty a vojnové financie

2.10	Vývoj transferov

3.	Teórie vysvetľujúce rast verejných výdajov

3.1	Wagnerov zákon

3.2	Teória prahových efektov

3.3	Teória stupňovitého rastu

3.4	Teória štátu blahobytu

4.

Realita

“TEÓRIE VYSVETĽUJÚCE RAST VEREJNÝCH VÝDAJOV

Wagnerov zákon
Podiel verejných výdajov na národnom produkte rastie s rastom dôchodku na obyvate-ľa, respektíve s hospodárskym vývojom zeme. Wagner predpokladal rýchlejší rast verejných výdajov oproti rastu národného dôchodku, tzn. Elasticita verejných výdajov je väčšia ako jed-na. Zákonitá tendencia rastu verejných výdajov je u Wagnera založená na predpoklade rastu produktivity práce, ktorá povedie k zvyšovaniu národného dôchodku, tento vývoj sa prejaví rastom štátnych zásahov prevážne v sociálnej oblasti.

Teória prahových efektov
Vysvetľuje rast verejných výdajov vládnymi zásahmi do spoločenského vývoja. Tlak na zvýšenie verejných výdajov vzniká v dôsledku určitých krízových javov (vojny, prírodné katastrofy...).5 V prípade nepriaznivého ekonomického vývoja spoločnosti sú daňoví poplatníci ochotní akceptovať navýšenie ich daňových povinností, čím dôjde k zvýšeniu objemu vy-braných prostriedkov a k rastu verejných výdajov. Po skončení nepriaznivého stavu sa ale ob-jem verejných výdajov nezníži na pôvodnú úroveň.

Teória stupňovitého rastu
Teória stupňovitého rastu verejných výdajov zdôrazňuje technologické zmeny ako zá-kladný faktor ich rastu. Táto teória vymedzuje tri základné obdobia rozvoja spoločnosti: pred-industriálne, industriálne a postindustriálne. Každé z týchto období vyžaduje z rôznych dôvo-dov nárast verejných výdajov.

Teória štátu blahobytu
Teória štátu blahobytu znamená, že štát sa snaží svojim občanom zaistiť určitú životnú úroveň bez ohľadu na to, aké sú ich príjmy. Štát na seba preberá zodpovednosť za zabez-pečenie určitých potrieb obyvateľstva ako napr. podpora v nezamestnanosti, programy býva-nia, rodinné prídavky apod. Táto teória a jej základné tézy našli uplatnenie v niektorých eu-rópskych štátoch v druhej polovici 20. storočia."