1.	Motivace žáků pro matematiku

2.	Dyskalkulie

3.	Pedagogická metoda

"Motivácia žiakov pre matematiku nebýva príliš vysoká bez ohľadu na klasifikáciu. Jednou z príčin môže byť, že dieťa nechápe zmysel matematických operácií, pretože ich nedokáže previesť do praktického života. Jednoznačne negatívny vplyv na motiváciu majú opakované nedostatočné z krátkych cvičení, päťminútoviek a pod. Tieto cvičenia sú jedným z prostriedkov diagnostiky zvládnutia učiva. Čo však diagnostikuje učiteľ, ktorý opakovane dáva žiakovi nedostatočné? Ak učivo neovláda, je diagnostika stratou času a predovšetkým motivácie pre dieťa. Niektoré deti potrebujú dlhší čas na zvládnutie učiva a na jeho zafixovanie. Než však úlohu pochopia, dostanú toľko pätiek z päťminútoviek, že len ťažko získajú lepšiu známku.

„Dyskalkúlia je špecifická porucha učenia. Je charakterizovaná neschopnosťou dieťaťa naučiť sa matematickým vedomostiam bežnými metódami používanými v škole. V poslednom desaťročí sa stále viac poukazuje na súvislosť medzi dyslexiou a dyskalkúliou. Počet detí s ťažkosťami v matematike medzi dyslektikmi je väčší ako medzi deťmi, ktoré dyslektickými poruchami netrpia, a pritom ich intelektové výkony sú zrovnateľné. Výkony v matematike súvisia i s porozumením reči a symbolov. Dieťa musí pochopiť pojmy: viac ako, najmenej, štyrikrát a pod. Nedostatočná schopnosť sluchovej diferenciácie môže spôsobiť napríklad zámenu čísel osemdesiat a osemnásť, tri a štyri. V oblasti zrakového vnímania k tomu javu patrí i sťažená diferenciácia tvarov, ktorá je príčinou zámenu číslic, napríklad 4 a 7, 6 a 9. Deficitné zrakové priestorové vnímanie neumožňuje odhad vzdialenosti, posudzovanie veľkosti, objemu a pod. V oblasti priestorovej orientácie je napríklad o zníženú schopnosť definovať postavenie prvku v rade a chápať vzťahy medzi nimi. V oblasti intermodality je to neschopnosť označovať množstvo a spojovať vizuálne vnem s auditívnym. V oblasti seriality sú to predovšetkým ťažkosti v zaraďovaní čísel. Je narušená interiorizácia číselnej schémy.
Nechápu vzťahy medzi číslami a sú schopní vytvárať iba pamäťovo jednotlivé spoje, od ktorých za priaznivejšej situácie odvodzujú pričítaním po jednej ďalšie počtové úlohy. Napríklad si zapamätajú, že 6 + 6 = 12, príklad 6 + 8 si odvodí a rozloží na 12 + 1 + 1 = 13 + 1 = 14; často za pomoci prstov, ktoré si ukrývajú v dlani.“"