0.

Úvod

1.	Základy judaismu

1.1.

Bible

1.2.	Náboženství a jeho základní črty

1.3.	Proudy judaismu

1.4.	Židovské svátky

1.5.	Nejznámější židovské symboly

2.	Dějiny Židů na Slovensku

2.1.	Historie židovských obcí na Slovensku

2.2.	Průběh deportací na Slovensku

2.3.	Současná situace

3.	Památky židovské kultury v Bytči, Kysuckém Novém Městě, Rajci a v Žilině

3.1.

Bytča

3.2.	Kysucké Nové Město

3.3.

Rajec

3.4.

Žilina

4.	Významné osobnosti židovské kultury v okolí Bytče, Kysuckého Nového Města, Rajce a Žiliny

4.1.	Magdaléna Robinsonová

4.2.	Arieh Klein

4.3.	Pavel Frankl

4.4.	Vojtěch Spanyol

4.5.	Daniel Kafri

4.6.	Bernát Freund

4.7.	Vzpomínky na známé i neznámé slovenské osobnosti židovské kultury v Izraeli

"2.1.2 Židovské pamiatky v Bytči
Neologická synagóga v Bytči
V horno-považskom regióne sa nachádza niekoľko významných architektonických pamiatok. Jednou z nich je aj bytčianska synagóga, znalcami označovaná ako unikátny skvost. Murovaná stavba synagógy stála v Bytči už v roku 1801 a dal ju postaviť barón Popper, zakladateľ pivovaru toho istého názvu, ktorý má svoje miesto hneď vedľa synagógy. Jej súčasná podoba v tzv. neorománskom štýle je už výsledkom stavebných aktivít židovskej náboženskej obce zo začiatku 20. storočia. Bloková stavba s pôdorysom v tvare náznaku písmena „T“ má rozdielnu výškovú úroveň jednotlivých hmôt a polygonálny päťboký uzáver. Stredná časť trojdielneho priečelia je predsadená a vo vrchnej časti vytvára rizalit, ktorý je zakončený ihlanovitou strechou so štyrmi vežičkami v nároží. Čelná fasáda objektu je bohato členená tak v hmotách, ako aj v plastickom prevedení detailov s výrazom neorománskej architektúry. Portál hlavného vstupu je plasticky lemovaný do oblúka s vloženým rastlinným a geometrickým ornamentom a po stranách je ohraničený stĺpmi s charakteristickou románskou hlavicou. Nad vstupnou bohato vyrezávanou drevenou bránou sa nachádza osadený mozaikový vitrážový svetlík a nad ním kruhové okno s hviezdicovitou výplňou. Štít ukončuje predĺžený oblúčkovitý vlys s náznakom románskych stĺpov. Celá plastická výzdoba je doplnená maľovaným hebrejským nápisom. Bočné nižšie časti priečelia s vedľajšími vstupmi, ktoré vedú na schodiská do ženských galérií, majú pod rímsou plastický zuborez a zdobené sú jednoduchším dekorom v analógii s výzdobou celého rizalitu (Churý, S. 2002).
Interiér synagógy je riešený ako halový priestor trojlodia s galériou (emporou) po bokoch nad vstupom, ktorý zároveň tvorí aj predsieň stavby s krížovou klenbou. Drevené ženské galérie, ktoré nesú štvorboké ozdobné liatinové stĺpy, sú charakteristické pre židovské synagógy a modlitebne z druhej polovice 19. storočia. Priestor pre mužskú časť má rovnaký kazetový strop s maľovanou ornamentálnou výzdobou a polygonálny uzáver so zvýšeným pódiom ukončuje rebrová klenba (Churý, S. 2002).
V synagóge sa nachádzalo množstvo vzácnych pamiatok, medzi ktoré patrili aj dve Tóry, ktoré skončili v Austrálii. Poslední z Bytčianskych Židov ich predali za 4000 dolárov. Keď po vojne začala synagóga pustnúť a nemal do nej kto chodiť, pretože sa Židia z Bytče húfne vysťahovali, prešla cez ruky viacerým majiteľom. Svoje sklady tu mal dlhší čas i pivovar Popper. Aj potom ako bola zapísaná do zoznamu kultúrnych pamiatok v roku 1990, sa nad synagógou nadlho uzavrela hladina mlčania a naďalej tak chradla a pustla. Dnešná podoba ani zďaleka nepripomína tú stavbu, na ktorú spomína stredná a staršia generácia Bytčanov. Keď sa spýtate kompetentných kto by vám odomkol zamknutú bránu, všetci len krútia hlavou a nevedia komu budova vlastne patrí. Na to, aby bola synagóga opäť schopná prevádzky, potrebuje nemalý investičný vklad, na ktorý sa však nezmohlo ani mestské zastupiteľstvo v Bytči, ani Slovenská židovská obec (Kuglerová, Z. 2003, str.7).

V súčasnosti je synagóga z vonku schátralá, z vnútra však dáva tušiť nevšednú krásu umelecky vyzdobeného kazetového stropu, ktorý sa zachoval až dodnes. Jej novým majiteľom je Biblické centrum z Plevníka-Drieňového, ktoré v roku 2002 dostalo synagógu do daru. Zakladateľom tohto Biblického centra, ktoré je zamerané na vzdelávanie hebrejských koreňov kresťanstva pre mladú a strednú generáciu je Katarína Uríková spolu so svojím manželom. 8. novembra 2010 sme mali možnosť stretnúť sa s vlastníkom neologickej synagógy v Bytči, pani Katarínou Uríkovou, ktorá pracuje na záchrane tejto jedinečnej kultúrnej pamiatky. Kým predošlí majitelia ju využívali na skladové účely, Biblické centrum s ňou malo „vznešenejší“ zámer. Pôvodne chceli, aby bola synagóga opravená do pôvodného stavu a aby slúžila svojmu pôvodnému účelu – na vyučovanie, modlenie, diskutovanie, predstavovanie kultúrnych diel ľudí, ktorí majú záujem o takúto formu vzdelávania. Neskôr sa k tomuto plánu, pridružil i zámer otvoriť v nej múzeum pre Bytču i okolie o tom, ako v tomto regióne žil kedysi židovský národ a aký bol jeho prínos pre región. Momentálne sa v neologickej synagóge v blízkosti Bytčianskeho zámku vykonávajú reštaurátorské výskumy a prebieha tiež hodnotenie jej stavu v prípade pôvodného zachovania alebo úplného zrekonštruovania niektorých jej častí. V roku 2009 poskytlo Ministerstvo kultúry SR grant vo výške 60tisíc eur na opravu havarijného stavu synagógy. Do konca roka 2009 bola opravená strecha, ktorú poškodila víchrica a v dôsledku toho bola v budove nadmerná vlhkosť a pleseň. Je potrebné aj naďalej pokračovať s opravou okien, fasády, podlahy a interiéru, ktoré očakávajú finančný príspevok od súkromných sponzorov, ale aj financie z prostriedkov EU. Synagóga je teda momentálne pre verejnosť uzatvorená avšak je len otázka rokov, kedy bude jej záujemcom voľne prístupná. Kontakt na synagógu je možné získať v rámci Biblického centra na telefónnom čísle 042 4382136 alebo emailovej adrese centrum@bconline.eu.

Židovský cintorín v Hliníku nad Váhom
Židovský cintorín sa nachádza v malebnom prostredí pod lesíkom, na pravom brehu vážskeho kanála v Hliníku nad Váhom, ktorý je dnes súčasťou Bytče. Keďže v Bytči dodnes vládne veľmi silný antisemitizmus, z pôvodného múra, oplotenia a brány sa dnes nezachovalo takmer nič a cesta pre vandalov, zlodejov a vykrádačov je stále otvorená. Na celom cintoríne sa nenachádza ani jeden stojaci náhrobok, pretože bol desaťročia spustnutý a niekoľkokrát sa stal i útokom vandalov. Náhrobné kamene sú porozbíjané, rozkradnuté, zváľané a zatlačené do zeme. Približne 30 náhrobných kameňov je prenesených ku hrobke baróna Leopolda Poppera. Nápisy na náhrobníkoch sú prevažne v hebrejčine, prípade aj v nemčine. Symboly ako štylizovaný kvet, či zlomená sviečka sa vyskytujú na náhrobkoch len ojedinele (Feiler, J. c 2005 – 2011)."

V obsahu jsou vyjmenovány závěr a přílohy, ale v práci chybí. Poslední část nazvaná Vzpomínky na známé i neznámé slovenské osobnosti židovské kultury v Izraeli neodpovídá svému názvu. Je spíše zaměřena na charakteristiku institutu Yad Vashem v Izraeli, izraelského národního muzea holokaustu. Důležité pojmy jsou zvýrazněny tučně.