1.

Úvod

2.	Všeobecná charakteristika veřejných výdajů

2.1	Co jsou veřejné výdaje

2.2	Dělení veřejných výdajů

2.2.1

Vládní výdaje

2.2.2

Transfery

3.	Struktura, výška, růst veřejných výdajů

3.1	Teorie růstu veřejných výdajů

3.2	Implementace do praxe a zevšeobecnění růstu veřejných výdajů

3.2.1

Růst produktivity práce

3.2.2

Situace na trhu práce

3.2.3

Demografické faktory

3.2.4

Urbanizace

3.2.5

Inflace

3.2.6

Demonstrační efekt

3.2.7

Růst soukromých investicí

3.2.8

Politické a sociální vlivy

4.	Vývoj vládních výdajů ve vybraných zemích

4.1	Omezené státní zásahy

4.2	Sociálně tržní ekonomiky

4.2.3

Německý ekonomický systém

4.3	Vysoký stupeň státního intervencionismu

5.	Kompozice veřejných výdajů a její vývoj

6.

Závěr

7.	Literatura

8.

Přílohy

„4.1 Obmedzené štátne zásahy
Najjasnejší príklad tejto skupiny štátov je Spojené Kráľovstvo, kde je úloha vlády najmenšia v rámci krajín EU. V roku 1994 dosahovali výdaje centrálnej vlády 42,6 % HDP, pričom európsky priemer je 51%. Štátny podnikateľský sektor v podstate neexistuje, dane a sociálne zabezpečenie sú obmedzené a dospodárstvo bolo v najvyššej možnej miere deregulované. Avšak nebolo tomu vždy tak. Po 2. Svetovej vojne bol systém hospodárstva ovplyvnenyý štátom dosť významne. Aj v dôsledku vplyvu keynsiánstva, a nim rozpracovaná teória poptávky, ktorá mala zrod práve v anglicku. Prepracovaný bol aj vládny systém sociálneho zabezpečenia.
Po voľbách v roku 1979 sa dostali k moci konzervatívci na čele s M. Thatcherovou a Johnem Majorem. Pod tlakom stagnácie britskej ekonomiky, umocnenej ropnými šokmi v na začiatku 70-tych rokov zaviedli radikálne reformy liberalizácie trhu a čo najmenšej úlohy štátu. Keynesiánstvo nahradil moneterizmus, znížili sa dane, deregulácie, dotácie a bolo oslabené postavnie odborov. Thatcherovej hlavným nástrojom na stabilizácie makroekonomického prostredia, predovšetkým inflácie, bola kontrola nabídky peňazí prostredníctvom reštriktívnej menovej politiky. Taktiež bol predstavený privatizačný program po vojne znárodnených podnikov a monopolov, ktoré boli rozbité na menšie časti .
Tieto opatrenia v súlade s moneteristickou koncepciou a prístupom voľného trhu viedli pochopiteľne k znižovaniu verejných výdajov. To, že konzervativci presadzovali svoje nepopulárne reformy aj viac ako 1 volebné obdobie umožňuje väčšinový volebný systém.

4.2 Sociálne tržné ekonomiky
Typickým príkladom je Nemecko, Holandsko, ale najmä severské štáty ako Dánsko a Švédsko. Tieto štáty radíme do sféry štátov blahobytu (viz. Vyššie) kde sa neprejavuje priamy štátny intervencionizmus vo forme štátneho podnikateľského sektoru alebo plánovania, ale štát zohráva významnú úlohu v rámci redistribúcie prostriedkov, čo ovplyvňuje mieru sociálnych výdavkov.
Nemecký sociálny systém (Sociale Makwirtschaft) vznikol hňeď po 2.svetovej vojne. Nemci poučený ekonomickou krízou, ktorá bola jedným z aspektov nástupu extrémistov k politickej moci s dôsledkom vojny, chceli nájsť kompromis medzi sociálnymi istotami a dostatočne slobodným trhom.
Nemecký ekonomický systém je budovaný na 4 základných pilieroch:
●Tržná ekonomika. Je založená na súkromnom vlastníctve a základných princípoch voľného trhu.
●Komplexná sociálna záchranná sieť ukladá povinnosť sociálneho, zdravotného a nezmestnaneckého poistenia. Sociálne dávky sú na pomerne vysokej úrovni.
●Extenzívna regulácia práce väzí v kolektívnych pracovných zmluvách, silných odboroch a práv spoločnej ochrany
●Autonómnosť centrálnej banky. Nemecká BuBa bola jednou z najnezávislejších CB na svete. Po prechode na Euro, Európska centrálna banka prekticky prebrala stratégiu CB nemecka.
Holandský ekonomický systém je obdobný ako Nemecký V roku 1994 Holandsko dosiahlo 56% VV/HDP“

Práce obsahuje tabulky a graf. Byla vypracována jako seminární práce pro Vysokou školu ekonomickou v Praze. Čistý text dosahuje cca 6 stran.