1.	Charakterizujte postavenie kmeňa Chordata (strunovce) v systéme živočíchov, zvlášť synapomorfné znaky so skupinou Notoneuralia (Deuterostomia) ako aj autapomorfné znaky

2.	Čím je špecifický vývin strunovcov?

3.	Charakterizujte chrbtovú strunu (chordu), nervovú trubicu a chrbticu: pôvod, poloha, funkcia, premeny

4.	Stručne zadefinujte hlavné míľniky v histórii (fylogenéze) strunovcov

5.	Trieda Tunicata (plášťovce) – uveďte charakteristické znaky, osobitosti rozmnožovania a vývinu, ekológiu a systém; sú primitívne alebo vysoko špecializované strunovce?

6.	Trieda Cephalochordata (kopijovce) – porovnajte ich s plášťovcami (pôvodne boli spolu radené do skupiny Progoneata), morfológia a biológia triedy

7.	Chakaterizujte podkmeň Vertebrata (Craniata) – autapomorfie, evolučné aspekty morfologických zmien, náčrt systému

8.	Nadtrieda Agnatha – základné znaky, popíšte triedu Cyclostomata (kruhoústovce) s dôrazom na faunu Slovenska

9.	Nadtrieda čeľustnatce (Gnathostomata) – definujte tento dôležitý vývojový stupeň evolúcie strunovcov, s dôrazom na premeny na kraniálnom skelete (lebke)

10.	Paryby – drsnokožce (Chondryichthyes) – staré i progresívne znaky, integument, skelet, rozmnožovanie, význam v ekosystémoch i pre člověka

11.	Trieda lúčoplutvé ryby (Osteichthyes) – čím sa pravé ryby líšia od parýb a násadcoplutvých rýb; na tejto triede definujte charakteristické znaky primárne vodných stavovcov

12.	Predstavte našu faunu rýb, rybie pásma, systém a charakteristické druhy, ich biológia a význam

13.	Charakterizujte rad Cypriniformes (kaprotvaré), uveďte typických predstaviteľov

14.	Charakterizujte rad Salmoniformes (lososotvaré), opíšte rozmnožovanie anadrómnych druhov

15.	Rad Siluriformes (sumcotvaré) – znaky a ich súvis s fylogenézou a ekológiou

16.	Perciformes (ostriežotvaré) – auapomorfie, diverzita, typickí predstavitelia

17.	Trieda násadcoplutvé ryby (Sarcopterygii), znaky a význam pre pochopenie fylogenézy stavovcov

18.	Evolučný stupeň Tetrapoda (štvornožce) – charakterizujte znaky spojené s opúšťaním vodného prostredia (najmä pre skupinu Anamnia)

19.	Recentné obojživelníky (Lissamphibia), znaky, rozmnožovanie, systém

20.	Žaby (Anura) – charakteristika, adaptácie na sucho a skákanie, systém

21.	Mloky (Caudata) – charakteristika (pôvodný morfotyp štvornožcov), systém

"Spolu s neveľkými kmeňmi ostnatokožcov (Echinodermata) a ... patria do vývojovej línie Deuterostomia (druhoústovce), teda ich ústny otvor sa počas embryonálneho vývinu zakladá na opačnom konci ako prvoústa, na mieste ktorých vzniká análny otvor. Keďže (aspoň v larválnom štádiu) majú hlavnú časť nervovej sústavy umiestnenú na chrbtovej strane tela, označujeme túto skupinu aj ako Notoneuralia (na rozdiel od zvyšku celomat, tzv. Gastroneuralia). Spoločnou vlastnosťou skupiny je aj prítomnosť chvosta (t.j. análny otvor nie je na konci tela). Spoločné je aj radiálne brázdenie vajíčok.
Spolu s ďalšími veľkými skupinami (Annelida, Mollusca, Arthropoda) počas vývinu hrá u strunovcov veľký význam rozvoj sústavy mezodermálnych dutiniek, tzv. coelomu. Ten má rôzne funkcie: od súčasti hydroskeletu (u skupín bez pevných oporných štruktúr), cez determináciu segmentácie tela po vytvorenie vnútorného prostredia (možnosť zväčšenia tela, zefektívnenia metabolizmu, atď.). Sú to (Eu)Coelomata. Keďže coelom súvisí s rozvojom tretieho zárodočného listu, môžeme túto skupinu označiť ako Tri(plo)blastica. Telo je segmentované, podobne ako mnohé orgány.
Prevažná väčšina živočíchov sa aktívne pohybuje a na pohyb je najlepšie dvojstranne súmerné telo. Preto strunovce s vyššie spomenuté skupiny spolu s ďalšími (napr. Platyhelminthes a Nemathelminthes) zaraďujeme do línie Bilateralia. Druhotne túto vlastnosť u dospelých jedincov nenájdeme (napr. u mnohých mäkkýšov, ostnatokožcov, plášťovcov). To je zväčša dôsledok zlej životosprávy – usadlého spôsobu života. No a so zvyškom živočíchov (napríklad radiálne súmernými pŕhlivcami a podivnými hubkami) máme spoločné to, že naše telo je tvorené väčším počtom buniek, odlišných od buniek rastlinných i buniek húb. Teda, Animalia, Eumetazoa (Polycytozoa).

2. Čím je špecifický vývin strunovcov?

Strunovce „Bezstrunovce“
Predstavujú 1 kmeň, teda monofyletickú, Množstvo kmeňov, vývojových ucelenú skupinu, pomerne chudobnú na druhy. líníí, druhov, foriem, s nejasnými
vzájomnými vzťahmi.

Je ich málo (druhov), ale majú veľké a Je ich obrovské množstvo druhov,
komplikované telá; obrovská biomasa. ale zväčša sú drobné;
mnoho fylogenetických línií.

Moderná fylogenetika tu nepriniesla toľko Moderná fylogenetika rozbila
zmien, ale ani tu sú mnohé odpovede definitívne. tradičné chápanie mnohých
vzťahov medzi skupinami bezstavovcov, prináša nové, ešte nie celkom jasné poznatky.

Prítomnosť chrbtovej struny (chorda dorsalis) – Iné oporné systémy.
opornej trubice endo(mezo)dermálneho pôvodu.

Trubicovitá nervová sústava na chrbtovej strane. Iný charakter nervovej sústavy
(difúzna, gangliová, rebríčková), u bilaterálne symetrických predstaviteľov je pod črevom – na brušnej strane tela.

Srdce leží ventrálne od tráviacej trubice. Srdce je zvyčajne nad tráviacou
rúrou.
Inverzné otočenie dorzoventrálnej osi tela. Opačná (pôvodná) rotácia tela.

Predná časť tráviacej trubice (hltan) je perforovaná Žiabre majú niektoré vodné
žiabrovými otvormi (postupnou adaptáciou skupiny, ale majú inú polohu a nie
na súš sa pri vyšších stavovcoch žiabre v dospelosti sú odvodené od filtračného orgánu.
strácajú), tzv. pharyngotremia.

Menej špecifické znaky: prevaha endoskeletu, Prevažne ektoskelet, chrupavka
prítomnosť chrupavky a kosti (u stavovcov), prevažne vzácne u mäkkýšov, vývin často
priamy vývin, rodičovská starostlivosť, rozvoj cez larvu...
psychických zručností.
Málo determinovaný rast a veľkosť tela. V prípade ektoskeletu limitovaný
rast a veľkosť.

Pokožka prevažne mnohovrstvová. Pokožka zvyčajne jednovrstvová,
často prekrytá kutikulou.
Prítomnosť endostylu – žľazy produkujúcej sliz
v brázde na dne a strope hltanu a prítomnosť hypofýzy;
prudký priestorový a funkčný rozvoj mozgu.

Vývin je z veľkej časti determinovaný epigeneticky Vývin determinovaný geneticky.
(vzájomným pôsobením skupín buniek počas
embryogenézy).

Segmentácia celómu počas vývinu. Celóm, ak je prítomný, môže mať
segmentovaný aj nesegmentovaný charakter.

Majú znásobený genóm, v rámci fylogenézy Jednoduchší genóm.
strunovcov potom dochádza k duplikácii tzv.
homeotických génov (tie kontrolujú uplatnenie
rôznych častí genómu).

Majú žľazy alebo tkanivá, ktoré koncentrujú jód
(podhltanová resp. štítna žľaza).


3. Charakterizujte chrbtovú strunu (chordu), nervovú trubicu a chrbticu: pôvod, poloha, funkcia, premeny

Chorda (chorda dorsalis, notochord) – gr. = elastický rúrovitý pás (tyčinka) na chrbtovej stane tela, endoskelet, vzniká z chrbtovej strany prvočreva, má teda pôvod v endoderme, v novšej literatúre sa hovorí skôr o endomezoderme (tkanivo vzniká z endodermu a zaujíma polohu mezodermu). Chordata to teda nositelia chrbtovej struny. Názov celého kmeňa je determinovaný paradoxne 2 drobnými podkmeňmi, ktoré stoja mimo stavovcov. Pritom pre dominantné stavovce je chorda významná zväčša len v krátkom období skorej ontogenézy (nahrádzaná je chrbticou). Notochord funguje ako opora tela po celý život u časti primárne vodných („primitívnejších“) strunovcov, napr. tzv. protochordát, kruhoústovcov, drsnokožcov (tu už je sčasti zvápenatená a prestúpená chrupavkovými telami stavcov) a jeseterov a lalokoplutvých rýb (t.j. starobylých skupín), od rýb s kostenou kostrou vyššie vo fylogenéze je to len embryonálna oporná štruktúra. Postupne zaniká celkom, alebo sa zachovajú zvyšky v priestore medzi stavcami.
Umožňuje vlnivý pohyb celého tela. Funguje podobne ako hydroskelet červov – tlak tekutiny vnútrobunkových alebo medzibunkových priestorov na steny buniek resp. väzivovú pošvu; vzniká pevná ale elastická opora. Povrch chordy obrastajú pozdĺžne svaly.
Typy chrbtových strún:
1. typ „stĺpec mincí“ – chorda je prerastená a spevnená platničkami svalov, pripomína teda mince naukladané na seba, majú ju Cephalochordata
2. chorda s kanálikom – pôvodne veľké medzibunkové priestory v centrálnej časti chordy splývajú do súvislého kanálika, bunky ustupujú k stenám (Urochordata)
3. chorda bez kanálika – medzibunkové priestory zanikli, v bunkách sú veľké vakuoly, ktoré regulujú pevnosť chordy (Craniata)
Endostyl -Je to pozdĺžna brázda v hltane, nazýva sa aj hypobranchiálna brázda. Produkuje sliz, zlepuje ním odfiltrované čiastočky potravy, ktoré potom v podobe hrudiek sú v pomocou bičíkov v jemnom filme po stenách hltanu v peribranchiálnych brázdach (steny brázd majú bičíkaté bunky) posúvané do pozdĺžnej brázdy na strope hltana a ňou cez pažerák ďalej do tráviacej rúry. To zefektívňuje príjem jemnej filtrovanej potravy. Endostyl majú plášťovce, kopijovcov, larvy kruhoústovcov a žubrienky niektorých obojživelníkov; v endostyle sa tiež koncentruje jód; u stavovcov sa endostyl premieňa na endokrinnú štítnu žľazu (tyroxín). Pohyb potravy makrofágnych strunovcov zabezpečujú svaly, žiabre sa menia na dýchací orgán, ich oporná sústava sa postupne zabuduje do skeletu hlavy, resp. sčasti zaniká. Funkčným predchodcom endostylu je stratégia získavania potravy v skupine Hemichordata: vyvrhujú sliz, ktorým zliepajú potravu do hrudiek mimo tela."

voš, práce obsahuje schémata o rozsahu cca 1 strany.