1.	Základní pojmy

1.1

Nebezpečí

1.2

Ohrožení

1.3

Riziko

1.4

Poškození

1.5

Škoda

1.6	Akceptovatelné riziko

2.	Postup posuzování rizika

2.1	Výběr posuzovaného systému a určení jeho parametrů

2.2	Identifikace nebezpečí

2.3	Identifikáce ohrožení

2.4	Posouzení splnění požadavků závazných predpisů a norem

2.5	Hodnocení rizika

2.6	Posouzení bezpečnosti systému

2.7	Opatrření na snížení anebo minimalizování rizika

3.	AUDIT– prvky systému OZaBPP

3.1	Prověrka počátečního stavu

3.2	Politika OZaBPP

3.3	Organizování

3.3.1

Zodpovědnosti

3.3.2

Organizační uspořádání

3.3.3

Dokumentace OZaBPP

3.4	Plánování a realizace

3.4.1.

Odhad rizika

3.4.2.

Zákonné a jiné požadavky

3.4.3.

Opatření manažerů OZaBPP

3.5	Měření výkonu

3.6

Audit

3.7	Periodická prověrka stavu

4.	Integrovaný systém řízení bezpečnosti

4.1	Legislativní podpora

4.2	Audit ISRB

4.3	Prvky auditu bezpečnosti

4.4	Zpráva o auditu

4.5	Shrnutí auditu ISRB

5.	Popis podniku Chemlon a. s. Humenné

6.	Popis provozu

6.1	Popis technologického postupu

6.2	Charakteristika surovin

6.3	Audit bezpečnosti daného provozu

6.4	Zhodnocení auditu

7.	Použité metody posuzovaní rizika

7.1	Katalogové listy

7.2	Metoda posouzení rizika - MIL-STD882C

8.	Analýza rizik na provozu TOPAS

8.1	Vzor katalogového listu

8.2	Ohodnocení rizika profese

9.	Návrh opatření

"1. Základné pojmy

Pri vypracovávaní katalógu ohrození, ako jednej z etapy komplexného systému manažmentu rizika boli použité postupy, ktoré sú používané vo vyspelých krajinách Európskej únie. Pri praktickej aplikácii katalógu rizík sa najčastejšie používajú pojmy :
• nebezpečenstvo,
• ohrozenie,
• riziko,
• poškodenie,
• škoda,
• akceptovateľné riziko,

ktoré nemajú v odbornej terminológii totožný význam ako v bežnej hovorovej reči. Vzhľadom na jednoznačnosť chápania postupov v rámci identifikácie ohrození a riadenia rizík je potrebné definovať tieto pojmy tak, aby si ich osvojili pracovníci na všetkých úrovniach riadiacich činností.

1.1 Nebezpečenstvo
O nebezpečenstve môžeme hovoriť vtedy, ak sa objekty ľubovoľnej činnosti alebo aj samostatné činnosti (stroje, strojné systémy, výrobné technológie a pod.) vyznačujú tým, že môžu spôsobiť neočakávaný negatívny jav (poškodenie človeka alebo majetku).
„Nebezpečenstvo je vlastnosť objektu spôsobiť neočakávaný negatívny jav – latentná vlastnosť objektu.“ [6]
Ide o skrytú ale podstatnú vlastnosť, príp. schopnosť systému, ktorý môže spôsobiť vznik poškodenia.

1.2 Ohrozenie
V prípade, že stroje, materiály, technológie alebo pracovné činnosti vyznačujúce sa určitým nebezpečenstvom sa uvedú do prevádzky a ak pôsobeniu tejto ich vlastnosti je vystavený človek (priamo alebo sprostredkovane), možno tento stav kvalifikovať ako ohrozenie.
„Ohrozenie môžeme chápať ako možnosť aktivovania nebezpečenstva v konkrétnom priestore a čase, resp. na rozhraní človek – stroj – environment.“ [6]
Je to aktívna vlastnosť objektu spôsobiť negatívny jav.

1.3 Riziko
Je zrejmé, že rozsah, prípadne veľkosť ohrozenia je možné stanoviť len vo výnimočných prípadoch (napr. intenzita žiarenia). S tým súvisí skutočnosť, že pomocou nebezpečenstva príp. ohrozenia, je možné len v obmedzenej miere určiť, či systém človek – stroj – environment je bezpečný. Rizikom sa vyjadruje pravdepodobnosť, že vznikne negatívny jav a zároveň aj dôsledky tohto javu, koľko krát sa negatívny jav vyskytne a čo spôsobí. Definuje sa ako kombinácia pravdepodobnosti výskytu nežiadúcej udalosti a rozsahu, príp. závažnosti možného poškodenia zdravia.
„Riziko je kvalitatívne a kvantitatívne vyjadrenie ohrozenia, je to miera ohrozenia, stupeň ohrozenia.“ [6]

1.4 Poškodenie
Predovšetkým u technických objektov môže predchádzať vzniku škody etapa poškodenia, ktorú je možné chápať ako zmenu vlastností objektu alebo priebehu činností v dôsledku pôsobenia vonkajších vplyvov, pričom počas tejto zmeny dochádza k degradácii – znižovaniu (negatívnej zmene) funkčnej schopnosti. Poškodenie je v tomto prípade funkciou času [2].

1.5 Škoda
Škoda je každá, ľubovoľným spôsobom vzniknutá zmena, ktorá je minimálne jednou osobou považovaná za nepríjemnú [2]. V prípade, že ohrozenie v systéme človek – stroj – environment spôsobí stratu rovnováhy medzi jeho jednotlivými subjektami, dochádza k znehodnocovaniu materiálnych alebo funkčných vlastností, príp. schopností osôb alebo materiálnych objektov, príp. okolia. Uvedený proces vedie k vzniku negatívneho javu, ktorého dôsledkom je škoda.

1.6 Akceptovateľné riziko
Podľa [2] sa ako akceptovateľné riziko chápe riziko, ktoré zainteresované osoby pri zohľadnení všetkých prevádzkových a humánnych podmienok sú ochotné znášať, t.j. početnosť negatívneho javu je v hodnotách, ktoré je možné akceptovať alebo dôsledky sú v rozsahu, ktorý je únosný pre príslušnú osobu alebo skupinu osôb."

Slovensky.