Úvod

1	Funkce plánování

1.1	Podstata plánovaní

1.2	Druhy plánovaní a plánů podle časového trvání

1.3	Druhy plánovaní a plánů podle objektů řízení

1.4	Zásady efektivního plánování

1.5	Bariéry plánovaní

2	Funkce kontroly

2.1	Podstata a obsah kontroly

2.2	Klasifikace kontroly

2.3	Fáze kontrolního procesu

2.4	Orientace a předmet kontroly

2.5	Zásady efektivní kontroly

3.

Závěr

4.	Seznam bibliografických odkazů

"2.2 Klasifikácia kontroly
Sú rôzne spôsoby klasifikácie kontroly, ktoré sa opierajú o rozličné hľadiská jej skúmania a členenia. Medzi významné hľadiská a druhy klasifikácie kontroly patria:
1. „Podľa pôvodu kontrolujúcich prvkov a ich vzťahov ku kontrolovanej organizácii sa rozlišuje kontrola
a) vnútorná
b) vonkajšia“ (Sedlák, 1997)
O vnútornú kontrolu ide vtedy, keď kontrolované a kontrolujúce prvky patria k rovnakému systému. Interné kontroly zabezpečujú pracovníci organizácie, a to buď priamo vedúci ako súčasť riadiacej práce, alebo nimi poverení pracovníci.
Vonkajšiu kontrolu uskutočňujú osoby pôsobiace mimo systému, napríklad mimo podniku, ktorým nie sú kontrolované objekty organizačne podriadené a ktoré kontrolujú niektoré ich stránky či činnosti.
2. „Podľa úrovne riadenia môže by v organizáciach kontrola
a) na vrcholnej úrovni riadenia
b) na nižších úrovniach riadenia“ (Sedlák, 1997)
Na vrcholnej úrovni riadenia napr. podniku je to predovšetkým kontrola plnenia strategických procesov, ktorá sa zameriava na celkové výsledky jeho hospodárenia.
Kontrola na nižších stupňoch riadenia podniku má zvyčajne charakter operatívnej kontroly. Dôraz sa kladie na vybrané čiastkové oblasti jeho činnosti.
3. „Podľa šírky kontrolovaných objektov sa kontrola člení na
a) všeobecnú
b) špecifickú kontrolu“ (Sedlák, 1997)
Všeobecná kontrola sa týka všetkých stránok činnosti kontrolovaných objektov, napríklad podniku alebo jeho organizačných jednotiek, kým špeciálna len niektorej stránky.
4. „Podľa štádia činnosti kontrolovaného objektu sa kontrola člení (obr.22) na
a) predbežnú
b) priebežnú
c) konečnú, výstupnú“ (Sedlák, 1997)

Predbežná kontrola sa uskutočňuje predtým, než sa príjme konečné rozhodnutie o úlohe, resp. než začne prebiehať vlastná činnosť, s cieľom predísť nesprávnym alebo neodôvodneným rozhodnutiam či činnostiam.
Priebežná kontrola sa vykonáva v priebehu realizácie prijatých rozhodtnutí, čiže počas vykonávania činnosti, keď sa ešte nedosiahli vytýčené výsledky. Jej poslaním je včas odhaliť nedostatky a odchýlky, ktoré bránia splneniu rozhodnutí v plnom rozsahu a v stanovenom čase a zabezpečiť dosiahnutie žiadúceho výkonu.
Konečná kontrola sa uskutočňuje po ukončení príslušnej aktivity. Ňou sa preveruje to, ako sa zámery splnili, aké odchýlky vznikli, aké boli ich príčiny, kto ich zavinil a nakoľko boli rozhodnutia odôvodnené."

PRáce obsahuje schémata.