1.	Dýchanie - z funkčného hľadiska

1.1.	Vonkajšie dýchanie (ventilácia)

1.2.	Rozvod dýchacích plynov (O2, CO2, N)

1.3.	Vnútorné tkanivové dýchanie

2.	Stavba a funkcia dýchacieho systému

2.1.	Nosová dutina

2.2.

Nosohltan

2.3.

Hrtan

2.4.	Priedušnica

2.5.

Priedušky

2.6.

Pľúca

3.	Dýchanie- fyzikálne a chemické zmeny

3.	Mechanika dýchania

4.	Regulácia dýchania

5.	Tkanivové dýchanie

"► Pri dýchaní (respirácii) nastávajú v zložení vdychovaného a vydychovaného vzduchu viaceré fyzikálne a chemické zmeny
 Vdychovaný vzduch sa pri prechode cez horné dýchacie cesty čistí, zvlhčuje a otepľuje
 Vydychovaný vzduch sa naopak ochladzuje, čím sa obmedzujú tepelné straty organizmu
 Vdychovaný vzduch sa skladá z 21% kyslíka, 79% dusíka, vzácnych plynov a z 0,04% oxidu uhličitého
 Vydychovaný vzduch nemá stále zloženie, no na začiatku je takmer identický s vdychovaným vzduchom – tento vzduch pochádza z tkzv. mŕtveho priestoru

► Mŕtvy priestor dýchacieho systému, ktorého objem je asi 150-230ml, tvoria prevažne horné dýchacie cesty (nosová dutina, vedľajšie nosové dutiny, priedušnica, priedušky) až po alveoly, patria sem aj tie alveoly, ktoré nie sú práve prekrvené
► Jediným miestom dýchacích ciest , kde nastáva výmena plynov, sú prekrvené pľúcne mechúriky. Ostatné časti dých. ciest sú iba transportnými rúrkami, ktoré sú pre plyny celkom nepriepustné
► Prevod plynov (O2, CO2) z vdychovaného vzduchu do krvi a naopak sa uskutočňuje difúziou v prekrvených pľúcnych mechúrikoch.
► Difúzia plynov v pľúcach je pasívny dej, ktorý závisí od mnohých faktorov, rozhodujúci je predovšetkým tlak, resp. rozdiel tlaku kyslíka v pľúcnych mechúrikoch a v krvi, ktorá preteká pľúcnymi kapilárami.

► Molekuly kyslíka a oxidu uhličitého musia prekonávať stenu pľúcneho mechúrika (tvorí ju plochý epitel), stenu krvnej kapiláry (tvorí ju jedna vrstva plochých buniek), pričom sa musia naviazať na krvné farbivo vnútri červených krviniek
Prenos kyslíka a oxidu uhličitého krvou
► Kyslík a oxid uhličitý sa v malom množstve voľne rozpúšťajú v krvi, väčšia časť sa voľnými väzbami viaže na krvné farbivo
► Kyslík prenáša červené krvné farbivo (hemoglobín) obsiahnuté v červených krvinkách
► Kyslík sa voľne viaže na Fe, ktoré sa nachádza v hemoglobíne a ľahko sa z tejto väzby uvoľňuje v tkanivách
► Zlúčenina kyslíka s hemoglobínom sa nazýva oxyhemoglobín

► Prenos a väzba oxidu uhličitého sú zložitejšie ako prenos a väzba kyslíka
► Oxid uhličitý sa viaže trojako :
 1.) je voľne rozpustený v krvnej plazme v oveľa väčšom množstve ako kyslík (až 5%celého CO2 v krvi)
 2.) zlučuje sa s hemoglobínom, viaže sa na časť molekuly hemoglobínu a tvorí zlúčeninu karbhemoglobínu (asi 10%CO2 v krvi)
 3.) najväčšia časť oxidu uhličitého (asi 85%) sa viaže v krvnej plazme vo forme uhličitanov


Mechanika dýchania
► Hrudník svojím zložením i tvarom zabezpečuje dýchacie funkcie
► Zakrivenie rebier, pohyblivé kĺbové spojenia rebier a stavcov, štruktúra a uloženie dýchacích svalov, ako aj priestory okolo pľúc umožňujú zväčšovať a zmenšovať predozadný priemer hrudníka, ktorý je spojený s rozpínaním a zmršťovaním pľúc
► Vdych (inspírium) je aktívny dej, ktorý celkom závisí od činnosti inspiračných svalov. Pri vdychu sa zväčšujú rozmery hrudníka a do pľúc sa nasáva vzduch. Zúčastňujú sa na ňom všetky svaly, ktoré svojou kontrakciou zväčšujú objem hrudníka : vonkajšie medzirebrové svaly, prsné svaly a niektoré svaly krku a chrbta

► Najvýznamnejším vdychovým svalom je bránica
► Bránica (diaphragma) je plochý, klenutý sval, ktorý oddeľuje hrudníkovú dutinu od dutiny brušnej – zabezpečuje až 80% ventilácie pľúc
► Na povrchu pľúc je tenká blana – popľúcnica – orgánová (pľúcna) pleura, ktorá pokrýva pľúca a prechádza na stenu hrudníka, k nej pomerne pevne prilieha ako pohrudnica
► Medzi popľúcnicou a pohrudnicou je úzka pohrudnicová štrbina – medzipohrudnicový priestor, ktorý je vyplnený 10-15ml vodnatej tekutiny

► Výdych (exspírium) je pasívny dej, pri ktorom sa uplatňuje predovšetkým elastickosť pľúc, pružnosť hrudníkovej steny a hmotnosť hrudníka
► Výdychové svaly – brušne a vnútorné medzirebrové svaly – vstupujú do tohto deja až na konci exspirácie a pri maximálnom výdychu, pomocné dýchacie svaly (svaly chrbtové, kŕčne svaly a svaly ramenného pletenca, ktoré sa upínajú na hrudník) vstupujú do činnosti postupne, keď treba vyvinúť väčšiu námahu pri prehĺbenom dýchaní

► Množstvo vzduchu, ktoré človek vydýchne pri jednom vydýchnutí sa nazýva dychový objem
► Maximálne množstvo vzduchu, ktoré môžeme vydýchnuť po maximálnom nadýchnutí, vyjadruje tkzv. vitálnu kapacitu pľúc – je určitým aj keď nepresným ukazovateľom výkonnosti pľúc, vyjadruje koľko kyslíka môžu pľúca ponúknuť tkanivám. U žien je normálna hodnota dvojnásobkom veľkosti povrchu tela (asi 3200ml) u mužov je to 2,5-násobok (asi 4200ml). U trénovaných jedincov sú hodnoty podstatne vyššie.

Regulácia dýchania
► Hlavnú úlohu v regulácii dýchania má dýchacie centrum v predĺženej mieche
► V pokoji sa frekvencia dýchacích podnetov pohybuje v rozpätí 12-16 za minútu
► Činnosť dýchacieho centra je automatická, ale ovplyvňuje ju mnoho podnetov, a to nervových a metabolických podnetov :
 Nervové podnety prichádzajú z niektorých oblastí zadného a stredného mozgu a z receptorov uložených vo svaloch, šľachách a kĺbových puzdrách zúčastňujúcich sa na dýchaní
 Citlivé nervové zakončenia sa nachádzajú aj v pľúcnom väzive, v stene niektorých ciev a v sliznici dýchacích ciest

 Činnosť dýchacieho centra ovplyvňujú aj podnety z kôrových a podkôrových oblastí mozgu. Tak môžeme vôľou regulovať predovšetkým frekvenciu a hĺbku dýchania
 Zmeny v rytme dýchania a hĺbke nadýchnutia vyvolávajú aj rozličné nálady (zlosť, plač, smiech)
 Metabolické podnety sa v činnosti dýchacieho centra uplatňujú prostredníctvom zmien v zložení krvi, ktorá centrom preteká. Dýchacie centrum je málo citlivé na nedostatok kyslíka v krvi, ale veľmi citlivo reaguje na zmeny množstva CO2"