1.	Významy filosofie

2.	Co je filosofie

3.	Otázky lidského bytí

4.	Předmět zkoumání filosofie

5.	Filosofie jako věda

6.	Filosofie versus světový názor

7.

Ideologie

8.	Filosofie a náboženství

9.	Filosofie a umění

10.	Filosofie jako hledání pravdy

"Čo sa týka umenia, umenie nie je myslením, ale formovaním citov, názorov, psychického stavu, či iného vnútorného do vonkajšej formy, ktorá môže byť taktiež výrazom celku bytia, ale iba v symbolickej podobe, ktorá sa obracia skôr k nášmu citu pre krásu, než k rozumu. Krásne umenie je slobodné a má cieľ samo v sebe. V umení ide na jednej strane o to, čo sa podáva, teda o duchovný obsah a na strane druhej je materiál, v ktorom sa toto podanie uskutočňuje. V umeleckom diele sú tieto zložky v dokonalej jednote obsahu a materiálu. Základný rozdiel medzi filozofiou a umením je, že pravda filozofie spočíva na sile rozumovej argumentácie a pravda umenia spočíva v dokonalosti zobrazenia. Umenie, rovnako ako náboženstvo a filozofia, plní základné funkcie vyjasnenia existencie a orientácie vo svete. Potiaľ spolu súvisia.
Ale filozofia je podľa mňa predovšetkým hľadaním pravdy. Rôzni ľudia majú rozličné predstavy o svojej pravde. Sú to nekonečné polemiky a diskusie, ktoré sa môžu vliecť do nekonečna a stejne sa k záveru, čo je pravda nemusia dopracovať. Otázka pravdy sa objavuje vtedy, keď sa v nejakom konaní vyskytnú ťažkosti a niečo je spochybňované, to čo sme doteraz pokladali za samozrejmosť. Hľadanie pravdy podľa filozofov bolo rôzne. Jeden z názorov, ktorý nachádzame v diele Fürstovej a Trinksa Filozofia: „Do skúmania problematiky pravdy významne zasiahol aj Tomáš Akvinský a to svojím názorom vo vete: „Veritas est adaequatio intellectus et rei“ (Pravda je zhoda rozumu a veci). Tento názor je základným tvrdením tzv. korešpondenčnej pravdy, ktorá pravdu predstavuje ako zhodu: Vec sa nazýva pravdivou, pokiaľ je v zhode s poznávajúcim rozumom, preto sa pravda druhotne nachádza vo veciach, ale prvotne v poznávajúcom rozume.“ A druhý od Karla Jaspersa z diela Filosofická víra: „Filosofie chce uchopit věčnou pravdu. Ale není tato pravda v každé době táž, jediná a celá? Snad – ale my ji nedostáváme jednoznačně ve všeobecně platné podobě do svého vlastnictví. Bytí se nám otvírá jen v čase, to pravé v časovém jevu. V čase ale není dokonalá pravda objektivně přístupná. Ani člověk jako jednotlivec, ani dějiny ji nemohou pojímat jinak než vždy v nějakém pomíjivém jevu.“