"Denne je človek súčasťou spoločnosti, v ktorej sa musí vyrovnávať s rôznymi spoločenskými udalosťami, riešiť rôznorodé problémy, vyrovnávať sa s reakciami ostatných ľudí na seba, ale samozrejme sledovať aj reakcie seba samého na ostatných ľudí.. Vďaka týmto udalostiam sa človek zameriava na svoje myšlienky, pocity a celkový vnútorný stav.
Snaha sledovať svoj vlastný vnútorný stav začala už pravdepodobne v posledných fázach vývoja ľudského druhu. Postupne sa však pohľadom do svojho vedomia začali zaoberať filozofovia, ktorý tvrdili, že poznanie vonkajšieho sveta musí vychádzať z poznania sveta vnútorného. Títo filozofi vo svojej dobe pravdepodobne ani netušili, že nazeranie do vlastného vnútra bude raz využívanou výskumnou metódou.
K pomenovaniu tejto metóde došlo v období ranného novoveku významným filozofom Reném Descartesom. On túto metódu nazval introspekcia. Descartes však nebol prvý, ktorý introspekciu využíval. Ako som spomínala introspekcia sa využívala už dávno pred ním. Či už išlo o obdobie antickej filozofie alebo stredovekého náboženského myslenia. Otázka introspekcie zastáva v psychológii od začiatku jej vzniku až doteraz významné miesto.
Preto som sa rozhodla zamerať svoju prácu na historický prehľad pohľadov na introspekciu. Chcela by som poukázať na významných filozofov a neskôr aj psychológov, ktorí využívali introspekciu ako hlavnú metódu štúdia, ale na druhú stranu, na tých, ktorí introspekciu odsudzovali. Na základe týchto informácii vyzdvihnúť pozitíva, ale oboznámiť aj s kritikou tejto metódy.
Mojim cieľom nie podrobne popísať vývoj introspekcie, ale aspoň stručne naznačiť využívanie introspekcie v rôznych obdobiach a rôznych psychologických smeroch.

1. Introspekcia
Čo vlastne slovo introspekcia znamená?
Slovo pochádza z latinského slova spectare – pozerať sa, skúmať, byť obrátený. (Geist, 2000).Pojem introspekcia vymyslel v roku 1649 René Descartes, významný predstaviteľ filozofie ranného novoveku. (Hartl, 2000). Descartes presadzoval introspektívnu metódu a tvrdil, že je nadriadená empirickému poznaniu pri hľadaní pravdy. (Sternberg, 2002)."