1.

Úvod

2.	Listina z roku1238

3.	Listina z roku 1267

4.	Literatúra

"Listina z roku 1267

V trnavskom archíve sa okrem privilégia z roku 1238 zachovala aj privilegiálna listina z roku 1267, ktorá je však zaručene falzom (pravdepodobne z 15. storočia). V nej Belo IV. obnovuje staršie privilégia, pretože tie pôvodné sa vraj stratili pri tatárskom vpáde.
Podozrivé sú hlavne po obsahovej stránke. Po úvodných slovách prechádza Belo k slobodám, ktoré sa Trnavčanom udeľujú. Na prvom mieste sú slobody cirkevné. Belo im povoľuje slobodnú voľbu farára a zdôrazňuje, že ich nikto nesmie nútiť prijať iného. Je to vynechaná aj povinnosť nahlásiť voľbu ostrihomskému arcibiskupovi a nehovorí sa tu ani o platových povinnostiach miestnej farnosti voči nemu. Slobody v oblasti súdnictva sa v oboch listinách v podstate zhodujú. O slobodnej voľbe richtára však nie je v listine ani zmienka a už vôbec nie o kráľovom vplyve na túto voľbu a richtárových právach a povinnostiach, tak ako tomu bolo pri listine z roku 1238. Napriek tomu, že tu boli najdôležitejšie povinnosti vynechané, objavuje sa tu nová sloboda, ktorú Trnava dostáva až v 14. storočí, a to je slobodné rúbanie dreva a lámanie kameňa v hraniciach Uhorského kráľovstva, od Trnavy až k Morave. Vo veci mýtneho je všetko zachované tak ako v privilégiu z roku 1238. V bode pohostinstva voči županovi sa taktiež nič nezmenilo, ale listina z roku 1267 sa už nezmieňuje ani o povinnosti pohostiť panovníka. Naopak sa tam píše, že im Belo IV. daroval majetky Hrnčiarovce (Girinch), lebo pri príchode do Trnavy ho muselo tamojšie obyvateľstvo zaopatrovať. Ďalej sa Trnavčanom povoľuje voľne nakladať s nehnuteľnosťami tých, ktorí zomrú bez potomkov. Kvôli zvýšeniu počtu obyvateľov oslobodzuje Trnavčanov od povinnosti platenia všetkých záväzkov voči kráľovskej komore a k zachovávaniu tejto výsady zaväzuje všetkých svojich nástupcov. Po tejto slobode nasleduje už len koroborácia a datovacia formulka. Na základe obsahovej stránky je listina určite falzom.
Vnútorná skladba listiny vcelku nevykazuje odchýlky, až na eschatokol. V ňom sa pisár dopustil chýb, ktoré sa vymykajú úzu kráľovskej kancelárie. Je tam iba datovacia formulka. Za prvé je tam uvedené miesto vydania listiny, ktoré sa v tej dobe zvyčajne neuvádzalo. Takže buď ide o chybu, alebo o prechodný jav, na ktorý mali vplyv patenty.
Listina je daná do roku 1267 a ako vicekancelár tam vystupuje Demeter, ale od roku 1262 minimálne do januára 1268 v tejto funkcii pôsobil Farkaš. Taktiež má Demeter v tom roku takú cirkevnú funkciu, ktorá mu ešte vtedy neprináležala."

Práce obsahuje i poznámky pod čarou.