"1. Výskumné metódy psychológie.
(Klasifikácia metód, charakteristika jednotlivých metód, ich využitie v školskej praxi).
Metódy – cesty poznania – sú spôsoby, pomocou ktorých poznávame predmet vedy. Metodológia – náuka o metódach – určuje metódy skúmania a pravidlá ich vedeckého použitia.
Metódy môžeme rozdeliť:
Pozorovanie – zisťujú sa ním a podrobne zaznamenávajú vonkajšie prejavy správania. Predmetom pozorovania sú úkony a výroky človeka v rozličných životných podmienkach.
Introspekcia – sebapozorovanie – premetom skúmania je vlastný duševný život a vlastné zážitky.
Extrospekcia – pozorovanie iných – skúmanie duševných javov iných ľudí sledovaním ich vonkajších prejavov. K vonkajším prejavom patria: pantomimika, mimika, gestikulácia, spôsob a obsah reči, vazoktomické zmeny (tlkot srdca, červenanie, blednutie).
Experiment – skúmanie pschických javov za vopred stanovených podmienok.
Laboratórny – uskutočňovaný v umelo vytvorenom prostredí (laboratóriu). Nevýhodou môže byť samotné laboratórium.
Prirodzený – koná sa v prirodzených podmienkach.
Terénny – prebieha priamo v teréne
Exploratíne metódy (anamnéza, rozhovor, dotazník) – sú to zisťovacie, prieskumné metódy
Anamnéza – na základe životopisu sa pomocou otázok zisťujú podmienky a okolnosti vývinu jedinca (psychický vývin a psychický stav , životné prostredie)
Rozhovor – pomocou vopred pripravených a cielených otázok získavame údaje na utvorenie si obraz o povahe človeka, jeho ideáloch, životnom štýle, postojoch, záujmoch
Dotazník – štandardné otázky, na kt respondent odpovedá písomne
Analýza produktov činnosti – vychádza z poznatku, že každý produkt človeka je poznamenaný osobnosťou tvorcu, prostredníctvom nich je možné skúmať psychiku. Najčastejšími zdrojmi sú zošity, denníky, chyby vo výkonoch.



2.Determinácia psychiky.(Biologická, sociálna a kultúrna determinácia).
Determinácia = podmienenosť
Determinanty vývinu rozdeľujeme na vnútorné (vtedy hovoríme o biologickej determinácii) a vonkajšie (tvoria sociálne prostredie a kultúrne podmienky).
Biologická determinácia
Biologické determinanty – činnosť a vlastnosti nervovej sústavy a zmyslových orgánov, činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním, rast organizmu, telesný rast, biologické potreby a pudy, vrodenosť a dedičnosť.
Dedičnosť – tendencia organizmu zachovať a odovzdať znaky a vlastnosti z rodičovského pokolenia na potomstvo.
Nededia sa hotové znaky, priamo sa prenášajú len dedičné informácie (gény). Od génov závisia do istého stupňa všetky dôležité chemické štrukturálne a funkčné vlastnosti organizmu. Dedia sa napr. všeobecné druhové a rasové znaky, krvná skupina, telesné i duševné choroby a niektoré biologické determinanty vývinu psychiky človeka.
Zdedené predpoklady sú nevyhnutné pre individuálny výviny psychiky jednotlivca.
Sociálne prostredie a kultúra
Sociálna skúsenosť sa získava vždy v rámci určitého kultúrneho prostredia.
Sociálne prostredie – sú to ľudia samotní, spoločenské normy, ktorými sa v danom prostredí jednotlivci riadia a výtvory ľudskej kultúry a civilizácie s ktorými prichádza jedinec v priebehu života do styku.
Základné druhy sociálnej interakcie:
- vzťahy jedinec – jedinec
- vzťahy jedinec – spoločenské skupiny
Sociálnu determináciu určujú spoločenské normy platné v spoločenskom prostredí jednotlivca. Upravujú vzájomné vzťahy ľudí v danom spoločenskom prostredí.
Pojem sociálne prostredie vyjadruje súbor všetkých spoločenských podmienok života človeka, kt sa uskutočňuje vždy vo vnútri nejakej kultúry, kt je sociálnym prostredím produkovaná. Kultúra tak predstavuje hmotné a duchovné produkty spoločenského života.
Vplyvy kultúry sa v psychike človeka prejavujú priamo vo vzťahu človeka k rôznym predmetom kultúry i nepriamo, prostredníctvom sociálnych vzťahov.
Sociálne vplyvy kt formujú psychiku človeka sú predovšetkým vplyvy iných osôb, ich konanie, názory a vplyvy skupín, ku kt patrí na prvom mieste vplyv rodinného prostredia. Rodinné prostredie má rozhodujúci vplyv na psychiku človeka, pretože pôsobí v prvých fázach vývinu jedinca, keď sa vytvára jadro jeho osobnosti. Táto väzba je ovplyvňovaná emocionálne a vytvára tak silnú fixáciu dieťaťa na rodičov.
Sociálne vplyvy na ľudskú psychiku sú rozhodujúce, vytvárajú človeka človekom v zmysle spoločenskej bytosti, menia človeka - biologickú bytosť - na aktívneho príslušníka ľudskej spoločnosti.
Kultúra je produktom života ľudí spoločensky organizovaných. Pre človeka je kultúra tým čím je pre zviera príroda. Kultúra predstavuje hmotné a duchovné produkty spoločenského života.
V rôznych kultúrnych oblastiach sú rôzne kultúrne vzorce z kt je odvodzované správanie príslušníkov týchto kultúr a vyžaduje, aby jej príslušníci ich prijali a dodržiavali. Formujúce vplyvy kultúry sa prejavujú ako vzorce správania dospelých voči dieťaťu a vzorce správania charakteristické pre danú spoločnosť.
Tlak kultúry sa aktualizuje prevažne prostredníctvom rodiny v prvých rokoch života. Neskôr je to vplyv školy, vrstovníkov. Dieťa sa tým učí správať spoločensky uznávaným spôsobom záväzným pre jeho pohlavie.
Vzorce správania – spôsob konania, kt je uznávaný za normálny a prístupný v danej situácii.
Vzorce správania umožňujú vzájomné dorozumenie, vytvárajú regulárosť spoločenského života, umožňujú vzájomné prispôsobenie.
Kultúrne vzorce: obyčaje, mravy, zákony, tabu
Obyčaje – spoločenské normy s dlhodobou tradíciou, sú sankcionované najslabším spôsobom
Mravy – normy, ktorých nedodržiavanie vyvoláva silnejšie sankcie zo strany skupiny alebo jedinca
Zákony – normy, ktorých dodržiavanie je zabezpečované správnou a právnou cestou, sú sankcionované spoločensky pokutami a trestami, nedodržiavanie je pokladané za priestupok, prečin, zločin
Tabu – zvláštny prípad sociálnej normy, spájajú sa tu prísne zákazy sankcionované s naučeným silným odporom alebo zábranou
Zdrojom kontroly sociálneho správania je sebakontrola vychádzajúca z poňatia vlastného ja.
Skladá sa z:
- predstavy o tom ako nás chápu iní ľudia
- predstava o tom ako oceňujú náš vzhľad
- reakcia na toto predstavované hodnotenie
Modálna osobnosť – typický jedinec danej kultúry. Je teda typickým produktom určitej spoločnosti. Má tieto znaky:
- osobnosti kt sa objavujú štatisticky najčastejšie
- súbor spoločných typických vlastností vyskytujúcich sa u veľkého počtu jednotlivcov
- osobnosť kt najvýraznejšie vyjadruje podstatné hodnoty danej kultúry
Kritériom veľkosti pôsobenia skupiny na človeka je miera jeho konformizmu (súhlasnosti) so skupinou – ako sa stotožnil s požiadavkami skupiny.
Normy kt spoločnosť jedincovi prezentuje majú určité limity tolerancie a akékoľvek správanie, t nespadá do priestoru tejto tolerancie sa nazýva devivácia (odchýlka)."

Důležité informace jsou tučně značeny. Otázky jsou zpracovány v rozsahu cca 1 až 3 stran.