1.

Úvod

2.	Mužský kroj

3.	Ženský kroj

4.	Dětský kroj

"ŽENSKÝ KROJ
Rubáš. Spodný ženský odev v minulosti i začiatkom 20. storočia bol rubáš (rubáč). V spojení so zásterou plnil aj funkciu pracovného odevu. Neskôr ho vystriedala sukňa, ktorú volali kasaňica. Rubáč zhotovovali z konopného plátna, skladal sa z dvoch dielov. Spodná časť mala dĺžku sukne a rovnala sa šírke látky, čomu sa hovorilo jedna pola. Bol to vlastne ovinovací odev, ktorý sa vpredu zošíval ozdobným stehom. V páse, vzadu a na bokoch boli nábjere, t.j. látka bola nazberaná do drobných švov a prešitá, asi 5 cm od kraja. Druhou časťou rubáša bol tzv. lemec. Bol prišitý nad pásom. Tvoril ho asi 25 cm široký pás látky, v páse na šírku 10 cm zdvojený. Lemec sa vpredu nezošíval, ale bol na hornom okraji voľný, akoby roztvorený. Na lemec prišívali dve tkaničky, ako ramienka, ktorými bol rubáš zavesený na pleciach. Ramienka boli prišité v jednom bode v strede rubáša na chrbte.
Rukávce. Rukávce sa pôvodne robili z konopného alebo miešaného plátna. Rukáfce rozoznávali vo Vajnoroch dvojaké, jeden typ sa nazýval rukáfce pokosné a druhý, rukáfce kádlové. Pokosné rukávce boli vlastne pracovným odevom a u starých žien aj odevom nedeľným, pretože neboli zdobené žiadnou výšivkou. Iba okolo krku bola prišitá úzka biela čipka. Chrbátový diel a rukávy boli nariasené do obojka. Vpredu u krku na obojku sa zaväzovali mašličkou. Pri práci si rukávce vykasali a zahli, takže ich mali nad lakťami. Rukávce kádlové boli podobného strihu ako rukávce pokosné, robil ich však z tenšieho plátna a zdobila ich bohatá výšivka. Bol to sviatočný a nedeľný odev. Koniec rukávcov pri zápästí bol nariasený alebo, ako hovorili, nabraní, zakončený ozdobným stehom a peknou dekoratívnou čipkou. Nabraný bol do stužky, ktorá sa okolo ruky pod lakťom uväzovala na mašličku. Tým rukáv tvoril peknú širokú ozdobu a výšivky na ňom vynikali v plnej kráse. Rukávce sa prestali nosiť okolo roku 1940.
Spodná sukňa sa nosila na rubáš. Nosili jednu až dve spodné sukne, chudé ženy nosievali aj tri spodnice. Robili ich z bieleho plátna, vpredu mali rázporok, aby sa ľahšie obliekli a zapínali sa na háčky. Do pása bola nazberaná, na spodu zdobená čipkami.
Vrchná sukňa (kasaňica). Aj tu rozoznávame sukňu z lacných materiálov, určenú na robotu a sukne z nákladnejších, drahších materiálov na sviatok a nedeľu. Vrchná sukňa sa robila zo štyroch-piatich dielov, vzadu bola skladaná, vpredu hladká a mala rázporok, dlhý až 20 cm. Na nedeľu nosili sukňe bíué, ktoré šili najmä z kašmíru, vapéru, alebo delénu. Na bielom podklade bývali kviety. Siahali až po kolená. Na veľké sviatky sa nosila súkenná sukňa, bola aj súčasťou svadobného kroja. Na pravom boku, vo šve, bol všitý plátenný vačok. Vzadu do pásu bola nazbjeraná. Tieto sukne zhotovované vo farbách charbovomodré, t.j. nevädzovej, ostrozelenej a čiernej vzhľadom na použitý materiál nazývali aj čašké. Dĺžku mali až do pol lýtok, na sukňu sa prišíval aj životek z toho istého materiálu ako sukňa, len bohato zdobený našitými ozdobami. Sukňu modrej farby nosila nevesta aj pri ohláškach, sukne čiernej farby nosili staršie ženy. Dole bývali tieto čašké sukňe obrúbené červenou obrubou. "

Práce z Filosofické fakulty Univerzity Cyrila a Metoděje v Trnavě, obor Etnologie.