1.

Úvod

2.	Hláskoslovná charakteristika

3.	Tvaroslovná charakteristika

4.	Slovná zásoba

5.	Na záver niektoré slová podľa tém

5.1

Zvieratá

5.2	Človek, biológia

"Hláskoslovná charakteristika
Všetky krátke samohlásky majú v záhoráckom nárečí svoje dlhé opozície. Dvojhlásky sa nevyskytujú. Krátke e je na mieste stredoslovenského o : veš, oves, podešva, deska, kotel. Dlhé é je na mieste stredoslovenského ie : išél, vézli, vylézli, poléfka, studénka, mléko. Krátke a je namiesto prehláskovaného ä pata, maso. Dlhé í je namiesto ie : svící, bílí, dzíra, písek, rozedníva se,strašívalo, pastír. Krátke u namiesto o : čukuláda, stupka. Dva typické znaky sú ešte tzv. –á asibilácia sa vyskytuje tvrdé u : zuato, puachta, kosteu a tzv. jotácia perníc, čo je že po perniciach b,p,m,v,f pred samohláskou e, a sa vyslovuje spoluhláska j : bjelica, objed, kvjet, vjenec, odmjena, mješec. Ďalej napríklad namiesto kv sa vyskytuje kl : klapka, otklap.

Tvaroslovná charakteristika
Niektoré slová majú odlišný rod , alebo číslo ako v stredoslovenčine.
V mužskom rode sú slová bot (bota), bruch (brucho), baganec (bagandža). V ženskom rode petržal (petržlen), mája (strom na 1. Mája, stavia sa na máje), saláta (šalát) a neutrá sú jaro, pondelí, úterí.

Slovná zásoba
Všetkým záhoráckym nárečiam sú spoločné výrazy okrem celoslovenskej lexiky ako húlka (žrď), špalek (kus dreva), dať na vírku ( dať na úver). Okrem toho je tu veľa slov nemeckého pôvodu týkajúce sa domácich remesiel, názvy jedál, zvykov, častí stavieb, odievania atď. Napríklad aušus (podradný tovar), flek (záplata), ordunk (poriadok), sicherajcka, tringelt (prepitné) handlovať (kupčiť).
Sú tu aj stopy chorvátskeho nárečia. Majú pre nás lexikálnu hodnotu. Staklo (fľaša), praťe ( snice na voze, opraty), bačva (sud), pužmuš (slimák)."

Práce z Filosofické fakulty univerzity Cyrila a Metoděje v Trnavě, obor Etnologie.