1.

Úvod

2.	Historie pohřbívání

3.	Obřad pochovávání

4.	Loučení se s mrtvým

5.	Oblékání a uložení mrtvého

6.	Vynášení mrtvého

7.	Pohřbívání dětí

8.	Místo pohřbívání

9.

Hroby

10.	Pohřební hostina

11.	Stráž u mrtvého-hry

12.	Antropomorfizace

13.	Vzpomínka na mrtvé

14.	Pohřeb mládence, dívky

15.	Historie pohřebního obřadu

16.

Urna

17.

Smrt

18.	Ulehčení smrti

"Za pohrebom býva zvyčajne pohrebná hostina kar (karmina, pohrebuvanie, podušie, umarčizna, umorky; ukrajinsky komašňa, chauturi; nem. trajbesi; maďarsky. tor) – pohrebná hostina. Konala sa najčastejšie v dome zomretého alebo v krčme krátko po skončení pohrebu. Zúčastňovali sa na nej príbuzní, kmotrovci, susedia a známi zomretého, prípadne osoby, ktoré plnili dôležitú úlohu pri vykonávaní pohrebných úkonov, napríklad kopanie jamy na cintoríne, nesenie truhly, oplakávanie mŕtveho a modlenie sa za jeho dušu (hrobár, príbuzní, farár, kantor, plačky, prípadne žobráci, špitálnici, ruženčiari) a podobne Bohatá hostina na počesť duše mŕtveho sa u vyspelých starovekých národov konala po pohrebe priamo na hrobe. Bola spojená s obeťami a s hrami (hry pri mŕtvom) bojového alebo súťažného rázu, kt. znázorňovali zápas o dušu zomretého. Známa bola aj u Slovanov pred prijatím kresťanstva a nezanikla ani po jeho upevnení. Slávnosť dramat. rázu – trizna (slov. tryzna) má názov pravdepodob. podľa obete trojročného zvieraťa. Názov kar je odvodný z latinského carmen označujúceho modlitbu, zaklínanie, zariekanie. Priebeh karu na Slovensku ovplyvňovala okrem slovanskej predkresťanskej tradície bohatej a veselej hostiny aj kresťanská tradícia vážnej slávnosti vieroučného charakteru spojenej s modlením, so spievaním náboženských piesní a so skromným až pôstnym pohostením. Ujímala sa najmä tam, kde sa na ňom zúčastňovali cirkevné osoby. Hostí na kar pozývali pozostalí na cintoríne. S karom súvisela príprava jedál, pečiva a nápojov. Najbežnejším jedlom boli rozličné druhy syra (bryndza, hnilý syr a iné), makové halušky, rezance, pupáčky, rozlične upravené vajcia (praženica, varené vajcia). Najdôležitejším jedlom boli chlieb a pečivo z chlebového cesta rôzneho tvaru (osúchy, bochničky, cipolky, a podobne). Pečenie chleba bolo prvou prácou po pohrebe (alebo už počas neho) v smútočnom dome, pretože sa verilo, že chlebová vôňa zaháňa “mrtvolinu”. Chlieb a pečivo rozdávali aj žobrákom a chudobným pred kostolom počas pohrebu, na kare , prípadne pri výročí úmrtia a na Všechsvätých ako odmenu za modlenie. Tam, kde kar nemal pôstny charakter, podávali mäsité jedlá alebo polievky. Najarchaickejšie boli jedlá pripravené z kohúta (ak zomrel muž) alebo sliepky (ak zomrela žena). Najčastejším nápojom s obradovou funkciou bola pálenka (hrobová, karová pálenka, alebo hriate), ktoré v minulosti pili z jedného pohárika. Niekde sa nalievalo aj mŕtvemu, lebo sa verilo v jeho fiktívnu prítomnosť. Podávali sa aj neobradové nápoje, ako čaj, káva, pivo. So skromným karom ľudových vrstiev kontrastoval kar vyšších spoločenských stavov. Podľa opisu zo 17. storočia (z diela Daniela Georga Speera Uhorský Simplicissimus ) mal kar v Uhorsku polosmutný – poloveselý ráz, kde nechýbal ani tanec. V súčasnosti stráca kar obradový a náboženský charakter. V mestách sa často koná v reštauračných zariadeniach. V dedinskom prostredí nadobudol formu slávnostného pohostenia s narastajúcou reprezentačnou funkciou."