1.	Ekonomická statistika

1.1	Základní pojmy

2.

Třídění

3.	Střední hodnoty

3.1	Aritmetický průměr

3.2	Harmonický průměr

3.3	Geometrický průměr

3.4	Ostatní Střední hodnoty

4.	Vztahy mezi středními hodnotami

4.1

Kvartily

4.2	Charakteristiky variability

4.3

Variace

4.4	Variabilita

5.	Statistické zkoumání závislosti

5.1	Regresní úloha ( francis galton )

6.	Korelační úloha

11.1	Koeficient korelace

11.2	Výpočet korelační závislosti s intervalového rozdělení hodnot

11.3	Nepravá korelace

7.	Poměrná čísla

8.

Indexy

8.1	Klasifikace indexů z různých hledisek

8.2	Úrovňové indexy

8.3	Souhrnné indexy úrovňových veličin

9.	Časové rady a jejich druhy

9.1	Chronologický průměr

9.2	Problémy konstrukce časových řad

9.3	Analýza časových

10.	Trendová složka časových řad

10.1

Modely

10.2	Vyrovnávaní

10.3	Základní charakteristiky

10.4	Popis trendu

10.5	Volba vhodného modelu trendu

11.	Popis sezónní složky v časových řadách

11.1	Analýza cyklické složky

11.2	Popis náhodné složky

11.3	Grafické znázornění

11.4	Statistika v hospodářské praxi

11.5	Mezinárodní statistika

12.	Vrcholová statistika

12.1	Podniková statistika

12.2	Význam statistiky

13.	Zákon 540/2001 z.z. o státní statistice

“Štatistika v hospodárskej praxi
Z hľadiska tvorby a použitia štatistických údajov môžeme rozlišovať určitú štruktúru zaznamenávaných údajov a to podľa úrovni na ktorých došlo k zberu a spracovaniu týchto údajov s ich následným využitím. S tohto pohľadu môžeme štatistiku rozdeliť na:
1. medzinárodná (SNU, ESA)
2. vrcholovú – týka sa údajov, ktoré sú agregované za celé národné hospodárstvo
3. odvetvová OKEČ
4. podniková – pre potreby vlastného podniku.

Medzinárodná štatistika
Systém národných účtov je vlastne usporiadaná sústava charakteristík procesu reprodukcie. Cieľom SNU je vytvoriť rámcové ukazovatele vhodné na charakterizovanie a rozbor fungovania ekonomických systémov. SNU poskytuje informácie o vývoji národného hospodárstva, jeho štruktúre a väzbami medzi jednotlivými časťami. Potreba zavedenia takéhoto systému vznikla po hospodárskej kríze 30. rokoch minulého storočia zo strany fiškálnej politiky, menovej politiky a podnikateľskej sféry. Neskôr i ako potreba dôsledku internacionalizácie svetovej ekonomiky. Skutočný rozvoj SNU v povojnových rokoch, jeho základ založil A. Keynes v diele „Obecná teória zamestnanosti, úrokov a peňazí“.
SNU sa skladal zo 6. hlavných účtov:
- výroba
- rozdelenie
- akumulácia
- vonkajšie transakcie → podniky
→ domácnosti a súkromné neziskové inštitúcie
→ štátny sektor
V 60. rokoch došlo k revízii SNU s cieľom získať podrobnejšie informácie o tokoch, stavových veličinách a o členení účtov výroby. V 68. bola ďašia revízia a tá sa opierala o medzinárodné uznávané definície, kvalifikácie a spôsob merania makroekonomických ukazovateľov. Išlo o vytvorenie porovnateľných štatistických informácii pre potreby OSN, MNF, svetovú banku, EÚ,....
V 1970 bol publikovaný prvý európsky sytém, ústav ESA, ktorý je podrobnejší ako SNU, OSN avšak su kompatabilné. V 80. rokoch bola ďalšia revízia, ktorá bola dokončená v 1993 a výsledkom je komplexný, konzistentný a pružný systém makroekonomických účtov pre potreby vlád, polotikov ale i pre podnikateľský sektor. V 1995 bola revízia ESA prvé údaje boli 98.
Význam národných účtov je, že slúžia:
- ekonomickú analýzu NH,
- tvorba hospodárskej politiky
- rozhodovanie na medzinárodnej kolparácie
- makroekonomické modelovanie

SNU zodpovedá na otázk, kto, čo robí, s akými prostriedkami, za akým účelom, výmenou za čo, a s akými stanovenými veličinami. Zjednodušený obraz SNU môžeme vyjadriť v nasledujúcej štruktúre:
a) inštitucionálne jednotky (kto) patria tu nefinančné podniky, finančné inštitúcie, štátna správa, ktorá poskytuje verejné statky na netrhovom základe, súkromné neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam
b) transakcie a toky
- transakcie spojené s výrobou a spotrebou – výroba, medzispotreba, finálna spotreba, hrubá tvorba kapitálu, dovoz a vývoz tovaru a služieb
- transakcie spojené s rozdeľovaním dôchodkov – tvorba prvotných dôchodkov (mzda, renta), tvorba druhotných dôchodkov (dane, odvody)
- finančné transakcie – týkajúce sa zlata a zvláštnych práv čerpania obežív, vkladov, cenných papierov
c) na začiatku a na konci účtovného obdobia sa v celej ekonomike za jednotlivé inštitúcie robí bilancia aktív a pasív, Ak odpočítame A-P získame bilanciu bohatstva.
d) Inštitucionálne jednotky môžu vyrábať rôzne druhy výrobkov a služieb, pričom sa sleduje ich homogenizácia do rovnorodých skupín výrobkov, čo na úrovni jednotlivých hospodárstiev je vlastne OKEČ"

Obsahuje tabulky a schémata.