1.

Úvod

2.

Platón

a) Objektivní idealismus
b) Platónův mýtus o jeskyni
c) Platónovský trojúhelník

3.

Kant

a) Obrat k subjektu
b) A priori
c) "Kopernikovský obrat"
d) Rozum
e) Imperativ

4.

Závěr

"A čo s rozumom u Kanta? Rozum v jeho ponímaní je odlišný od predchodcov napr. aj v antickej filozofii, jeho rozum je nazývaný Rozumom s veľkým R a jeho výnimočnosť spočíva v schopnosti vytvárať z množstva zmyslových predstáv jednotu a pomenúvať ich formou pojmov a súdov. Podľa Kanta sa rozum uplatňuje v troch sférach. Prvá sféra je už spomínaný svet javov, kde sa rozum uplatňuje v štruktúre vedomia a zabezpečuje kauzálny poriadok vo svete okolo nás (oblasť zmyslového vnímania), poznávame to čo je, jeho funkcia je teoretická. Zmyslovosť je naša schopnosť prijímať to čo na nás pôsobí zvonku, teda zmysly nám poskytujú názory resp. predstavy, ako predmety vlastne vyzerajú.
Druhá sféra je pravý svet, síce nepoznateľný, ale pre všetkých ľudí veľmi dôležitý, dôležitejší ako svet javov. Práve v tomto pravom svete človek prežíva a koná, rozum sa tu uplatňuje formou určitých vnútorných príkazov, ktoré by mali byť akýmsi návodom na konanie v praxi, rozum je v praktickej funkcii, lebo poznáva to čo má byť. Príkazy rozumu Kant nazýva imperatívy, ktoré môžu byť hypotetické a kategorické.. Sú to príkazy, ktorými rozum vedie človeka k morálnemu konaniu a povinnosťou ľudí je podľa neho tieto príkazy rozumu poslúchať a nezaoberať sa otázkou prečo tak máme konať. Rozdiel medzi hypotetickým a kategorickým imperatívom spočíva v tom, že hypotetický imperatív je podmienený túžbou jedinca a kategorický imperatív je príkaz rozumu, ktorý je záväzný sám o sebe a nesleduje osobné ciele. Druhú sféru rozumu považuje Kant za sféru morálky a tým vytvára tzv. praktický rozum a má plniť poslanie odvracať ľudí od sveta javov."