1.

Adaptace

2.

Aforismus

3.	Aktualizace

4.	Anonymnost

5.

Bajka

6.	Básnický folklór

7.	Burlasová Soňa

8.	Čarovné pohádky

9.	Demo Ondřej

10.	Démonologické pověsti

11.	Dětský folklór

12.	Dobšinský Pavol

13.	Droppová ľubica

14.

Dušování

15.	Elschek Oskár

16.	Elscheková Alica

17.

Epos

18.	Estetika folklóru

19.	Estetika lidového výtvarného umění

20.	Etnolingvistika

21.

Fabula

22.

Folklór

23.	Folkloristika

24.

Zlidovění

25.	Folklorismus

26.	Folklórovaný kontext

27.	Folklórovaný text

28.

Formule

29.	Francisci Ján, pseud. Rimavský

30.

Funkce

31.

Gesto

32.

Hádanka

33.	Halaša Andrej

34.

Herec

35.	Hlôšková Hana

36.

Hry

37.	Hry pří mrtvém

38.	Um a smysl

39.	Erotické hry

40.	Humorné povídky

41.	Humorné pohádky

42.

Humorka

43.	Improvizace

44.

Incipit

45.

Informace

46.

Inovace

47.

Interpret

48.	Interpretace

49.	Interpretační příležitosti

50.

Invariant

51.

Variant

52.	Jánošík Juraj

53.	Jazyk folklóru

54.

Kalendář

55.	Kalendářní obřadový folklór

56.	Kalendářní obyčeje

57.	Katalogizace

58.	Kellner Peter

59.	Klasifikace

60.

Klebeta

61.

Kletba

62.	Kolektivní norma

63.	Kolektivní paměť

64.	Kolektivnost

65.	Kollár Ján

66.	Komorovský Ján

67.	Komunikace

68.	Kosová Mária

69.

Pohádkář

70.	Krekovičová Eva

71.	Kresánek Jozef

72.	Kulturní hrdina

73.	Štúr ľudovít

74.	Kulturní vzor

75.	Leščák Milan

76.	Literárnost

77.	Profantová Zuzana

"aforizmus – ustálený výrok stručne formulujúci určitý poznatok alebo zásadu. Často sa nazýva “zlaté zrno” al. “zrnko múdrosti”. Má reflexívny al. satir. charakter. Tvorí samostatný a kontextovo izolovaný celok v rozsahu niekoľkých slov. Od ostatných paremiologických výrokov (parémia) sa odlišuje jedine pôvodnou autorizovanosťou, avšak veľké množstvo a. zľudovelo (napr. “Ponáhľaj sa pomaly!” pochádza od Octaviana Augusta; Hipokratove a. o zdraví a i.). A. často využíva mnohoznačnosť slov, rôzne formy antitézy, paralelizmus, prekvapujúce prirovnania a paradoxy. V súčasnosti sú a. rozšírené v masmédiách, kde sú citované nielen v zábavnej, ale hl. v spoločensko-kritickej funkcii.
aktualizácia – druh inovácie vo folklórnej tvorbe spočívajúci v reakcii tvorivého interpreta na konkrétnu aktuálnu spoločenskú situáciu, udalosť alebo podnet, ktoré sa premietajú do obsahu tradičného diela. A. sa obyč. nenarušuje pôv. forma folk. javu, aktualizuje sa iba jeho obsah. Miera a. je rôzna, pohybuje sa od vsúvania mien prítomných osôb do textov piesní cez začlenenie celých nových veršov a strof až po tvorbu nových textov piesní na pôv. melódie. A. sa vyskytuje i v próze, najčastejšie konkretizovaním opisu prítomných osôb al. ich charakt. vlastností, vsúvaním aktuálnych príhod do ustálených sujetov trad. rozprávania. Širokú škálu aktualizačných postupov možno nájsť v jarmočných piesňach, družstevných a partizánskych piesňach. A. sa opiera o postupy paródie a parafrázy najmä tam, kde sa tvorca snaží zvýrazniť satirické zamerania aktualizovaného diela.
anonymnosť – základný znak špecifického spôsobu života folklóru, v ktorom je tvorca folklórneho diela, na rozdiel od iných umeleckých foriem, neznámy, pretože v procese tradovania sa na jeho pretváraní zúčastňujú mnohí tvorcovia a interpreti, ba i publikum. Folk. dielo existuje v rade variantov, kt. prehlbujú anonymný charakter folk. tvorby. Žije a podlieha zmenám v procese pretvárania kolektívnych noriem, individuálny výraz nadobúda pri konkrétnej interpretačnej príležitosti (improvizácii al. aktualizácii). Aj keï v čase vzniku má každé folk. dielo svojho individuálneho tvorcu, jeho tvorba sa stáva majetkom kolektívu, pretože postupne prechádza variačným procesom a procesom folklorizácie, v kt. sa obmieňa a pretvára. Pre ľud. prostredie je autor a pôvod diela nepodstatný, aj keï je známy, rozhodujúce je jeho kolektívne prijatie a osvojenie. Ústne tradovanie neumožňuje uchovať v kolektívnej pamäti čas vzniku a konkrétnych tvorcov, na určitý čas sa uchovávajú vynikajúci interpreti folklóru.
bájka – poučne ladený krátky prozaický alebo veršovaný alegorický príbeh, v ktorom zvieratá konajú ako ľudia. Alegória, pod. ako metafora, má vlastnosť skratky, kt. obrazmi a dejom spodobňuje reálny utajený dej. Túto vlastnosť využíva b. , takže sa nemusí zastavovať pri opisnej charakteristike jednotlivých postáv. Tým, že sa v b. využívajú známe charakt. vlastnosti zvierat (prefíkanosť líšky, sila leva, pažravosť vlka, ťarbavosť medveïa ap.), dej b. sa skracuje, ale uchováva si zrozumiteľnosť. Alegória v b. však nie je sama osebe sebestačná, spája sa s určitou tendenciou, obyč. mravoučnou, kt. nie je nevyhnutná v rozprávkach o zvieratách. Poučná tendencia b. môže vyústiť do záverečnej sentencie, aforizmu al. porekadla, ale b. sa môže zaobísť aj bez nich, pokiaľ ich možno vyrozumieť z deja. V stredoveku b. neraz prerastala do eposu cyklizáciou príbehov okolo hl. hrdinu lišiaka (franc. Rainard, nem. Reinecke Fuchs). V modernej dobe máva b. niekedy rozvinutú novelistickú formu. Úzka spojitosť je medzi b. a príslovím al. porekadlom. Niektorí bájkári vzali z príslovia či porekadla ich aforistickú stručnosť, výstižnosť, významovú nasýtenosť a pádnosť. Avšak zatiaľ čo príslovie al. porekadlo podáva iba všeob. ideu mravoučnosti, poučenia, b. túto všeob. ideu obrazne rozvíja. Na druhej strane jestvujú také príslovia a porekadlá, v kt. možno vidieť zárodočnú formu b. , napr. lat.: Si leonina pellis non satis est, assuenda vulpina (Ak nemáš dosť levej kožušiny, priši kúsok líščej; čiže pridaj k sile trochu prefíkanosti); Mortuo leoni et lepores insultant (Mŕtvemu levovi sa aj zajace posmievajú); alebo slov.: Každá líška svoj chvost chváli, dokiaľ si ho nepopáli, a ktorá ho nemá, vraví, že je lepšie bez neho, ap."

Část 1/2