1.	Problematika pojmu právo

2.	Definiční znaky práva

3.	Forma práva

4.	Problematika práva (objektivní vs. subjektivní právo)

5.	Dělení právních škol

5.1	Přirozené právo

5.2	Středověké právní myšlení

5.3	Právo Huga Grotia

5.4	Po druhé světové válce

5.5	Koncepce právního pozitivismu

5.6	Právní sociologové

5.7	Ekonomická analýza práva (škola)

6.	Právo a morálka

6.1	Úplná jednota morálky a práva

6.2	Úplné oddelenie práva a morálky

6.3	Prienik morálky a práva

7.	Vzťah práva a spravodlivosť

7.1	Spravodlivo usporiadaná spoločnosť podľa Rawlsa

7.2

Walzer

7.3	Koncepcia tzv. spravodlivej vojny

8.	Problematika prameňov práva

8.1	Formálne pramene práva vs. materiálne pramene práva

8.2	Právna obyčaj

8.3

Precedens

8.4	Normatívna zmluva

8.5	Právne doktríny

8.6	Právny predpis

9.	Problematika tvorby práva

9.1	Nedostatky pri tvorbe práva

9.2	Návrh zákona

10.	Právna geografia

10.1	Právne kultúry

10.2	Romanogermánska právna kultúra

10.2.1

Francúzske právo

10.2.2

Nemecké právo

10.2.3

Škandinávsky okruh

10.3	Angloamerická právna kultúra

10.3.1

Anglické právo

10.3.2

Právo USA

10.4	Náboženské a tradičné právne kultúry

10.4.1

Islamské právo

10.4.2

Právo čínske a krajín ďalekého východu

10.4.3

India

11.	Právna norma

11.1	Formy poznávania

11.2	Štruktúra právnej normy

11.3	Druhy právnych noriem

12.	Členenie práva

12.1	Súkromné (just privatum)

12.2	Verejné (just publicum)

12.3	Medzinárodné

12.4	Vnútroštátne právo

12.5	Vzťah medzi medzinárodným a vnútroštátnym právom

12.6	Európske právo

13.	Realizácia práva

13.1	Realizácia práva najmä v právnych vzťahoch

13.2	Kategórie subjekt a objekt

14.	Aplikácia práva

15.	Metódy výkladu práva

“Právo a morálka

„Štát a právo sa podobajú zubom. Čím sú skazenejšie a človek na ne siahne, tým viacej bolia“ (G. B. Shaw)

Existujú nejaké spoločné body prieniku medzi právom a morálkou. S tým sú spojené aj viaceré otázky typu existuje etické minimum v práve, sú morálne normy pochopiteľné, uchopiteľné a použiteľné pre právo?

Právo je normatívny systém, tzn. systém noriem. Aj morálka predstavuje nejaký systém noriem.

MORÁLKA – existujú o nej rôzne predsudky (morálka sa netýka len problémov sexuality, promiskuity – cirkev kritizuje pokles morálky,...) Morálka má ďaleko širší záber, tzn. reguluje oveľa širší obsah.
Ďalším predsudkom o morálke je tvrdenie, že je to vznešený systém ideálov, ktorý je úplne nepoužiteľný pre prax. Obvykle to tvrdia rôzni podnikatelia, ktorí tvrdia, že ako náhle prídete do praxe, tak uvidíte, čo je život a pod. Treba si uvedomiť, že morálka ako taká, pokiaľ nie je použiteľná pre prax, trpí určitým defektom. Morálka, ktorá by však nebola použiteľná pre prax, by bola niečím iným ako morálkou.
Morálka je použiteľná aj pre prax, a aj tí ktorí tvrdia, že na ňu „kašlú“, tak sa jej dovolávajú (napr. zvýšené dane nie sú dobré,... – toto všetko znamená dovolávanie sa morálky.)
Ďalším predsudkom je, že morálka je len akýsi systém jednotlivých systémov príkazov a zákazov, typu nepoklameš, nepokradneš (lekár má povinnosť pomáhať na jednej strane a na druhej informovať pacienta o jeho zdravotnom stave). Preto by mala byť schopná riešiť aj takéto situácie.
Morálka musí poskytovať komplexnejšie riešenie, nie je to len systém určitých príkazov a zákazov.

Vzťah morálky a práva

MORÁLKA – systém pravidiel správania sa pre opakujúce sa situácie, ktoré spoločnosť prijíma a považuje za správne.

Vzťah morálky a práva:
- jednota medzi právom a morálkou
- úplné oddelenie morálky a práva
- prienik morálky a práva

1. Úplná jednota morálky a práva
- Tomáš Akvinský sa domnieval, že na jednej strane nie je dobré aby sa človek podriaďoval zo strachu pred sankciami.
- je veľmi šľachetnou úlohou pre právo vynucovať z neho morálku – pedagogická funkcia práva.
- bije sa tú dobro s dobrým.
- vzniká problém, lebo nevieme definovať čo je dobro a človeka nedokážeme chápať ako zodpovednú bytosť. Ak mu právo prikazuje čo má konať v súlade s morálkou, tak stráca zodpovednosť.

2. Úplné oddelenie práva a morálky
- odpoveď nie je ľahká, ale dá sa formulovať.
- Kelzen povedal, že za celé stáročia existencie ľudstva sme sa nedopracovali k určitým hodnotám, ktoré by boli večné a existovali vo všetkých spoločenstvách. (napr. právo na život medzi kanibalmi a kresťanmi, alebo ako otroctvo charakterizoval Aristoteles, ktorý ho prijímal a určití Američania, ktorí ho odmietali). Sudca by sa nemal pýtať či je určité správanie v súlade s morálkou, ale len s právom.
Nedostatkom tejto teórie je: prečo rešpektovať právo, ktoré je nemorálne?

3. Prienik morálky a práva
 Koncepcia ľudskej dôstojnosti, ktorá je určitou právnou fikciou.
Kantova ľudská dôstojnosť – človeka treba vnímať vždy aj ako ciel, nielen ako prostriedok.

 Radbruchova formula – bola aplikovaná nemeckým ústavným súdom. (Nemecký žid ušiel do Holandska, kde zomrel počas vojny. Na jeho potomkov by sa podľa tohto malo vzťahovať holandské dedičské právo. Nemecký ústavný súd sa rozhodol aplikovať na jeho dedičov nemecké dedičské právo). Platné právo štátu treba rešpektovať aj keď je nespravodlivé, okrem situácie keď by rozpor medzi právom a spravodlivosťou dosiahol neznesiteľnú mieru, tzn. až po určitú hranicu."