1.	Pojem etika

2.

Cíl etiky

3.	Předmět zkoumání etiky

4.	Pojem morálka

5.	Morálka a chování člověka

6.	Typy morálky

7.	Fridrich Engels a jeho názory na morálku

8.	Etika verzus morálka

"...Postupne sa v etike začali rozlišovať dva druhy problémov: problematika toho, ako má človek konať (normatívna etika) a vlastné teoretické otázky o pôvode a podstate morálky. Vo všeobecnosti bolo toto rozdelenie historicky odôvodnené. V súčasnej buržoáznej etike sa však dovádza do úplného oddelenia teoretických a praktických úloh etiky, do protikladu medzi metaetikou a normatívnou etikou, pravdou a mravnosťou, morálkou a vedou. Z toho potom vyplýva, že ak si etika nárokuje vedeckosť, musí sa zriecť úlohy formulovať morálne problémy, alebo ak ostáva ,,praktickou filozofiou“ musí sa zriecť princípov vedeckého myslenia (formalizmus a iracionalizmus). Takáto formulácia problému dokazuje hlbokú krízu súčasnej buržoáznej etiky a robí ju v zásade neschopnou vedecky riešiť problémy morálky. Až marxisticko-leninská etika správne rieši otázku vzťahu etiky k jej predmetu – morálke. Vychádza z toho, že morálne princípy nestanovujú filozofi, ale vytvárajú sa v procese spoločenskej praxe ľudí. Odráža sa v nich životná skúsenosť mnohých pokolení. Etika zovšeobecňuje a systematizuje tieto princípy, vysvetľuje ich obsah. Nemôže sa však obmedziť iba na to. V celých predchádzajúcich dejinách ľudstva sa morálne predstavy ľudí formovali živelne vystupovali pred nimi ako neznámym spôsobom sformulované zákony, ktorých pôvod sa teoretici pokúšali vysvetliť len nepriamo (prispôsobovali ich autorstvo bohu, alebo ho odvodzovali z prirodzenej ,,podstaty človeka“). So vznikom vedeckej teórie rozvoja spoločnosti, ktorá odhaľuje aj zákony vývoja morálky, stala sa etika schopnou vedecky zdôvodniť morálne princípy, dokázať rozumnosť niektorých z nich a racionálne kritizovala iné. Nadobudla možnosť pomáhať ľudom uvedomele a cieľavedome vytvárať tie morálne predstavy, ktoré zodpovedajú ich historickým potrebám. Praktické riešenie tejto úlohy marxisticko-leninskej etiky sa stáva naliehavou nevyhnutnosťou v epoche budovania komunizmu. V marxisticko-leninskej etike možno vyčleniť niekoľko základných oblastí výskumu. Základ predmetu tvorí učenie o podstate morálky ako špecifického spoločenského javu a formy spoločenského vedomia, o úlohe morálky v živote spoločnosti, o zákonoch vývoja morálnych predstáv, ktoré odrážajú materiálne podmienky života ľudí o triednom charaktere morálky. Popri týchto všeobecných otázkach, ktoré formulujú historický materializmus, zaoberá sa etika aj špeciálnejšími otázkami. Predovšetkým analyzuje mechanizmus morálky a jej stránok podstaty morálnej činnosti, morálnych vzťahov a morálneho vedomia. Základné prvky morálnych vzťahov, vedomia a činnosti sa zovšeobecňujú a odrážajú v kategóriách etiky. Osobitnú oblasť tvorí skúmanie štruktúry morálneho vedomia a jeho rozličných foriem (logika jazyka morálky). V úzkej spätosti s uvedenými problémami sa skúmajú otázky podstaty morálnych hodnôt (axiológia). Etika sa zaoberá aj konkrétno-sociologickým výskumom morálky v rozličných typoch spoločnosti (deskriptívna etika). Len na základe riešenia všetkých týchto teoretických úloh je možné skutočne vedecké zdôvodnenie princípov komunistickej morálky, ktoré je hlavnou úlohou marxistickej normatívnej etiky. K úlohám marxisticko-leninskej etiky patrí aj skúmanie dejín etického myslenia minulosti a kritika súčasných buržoáznych etických učení. Výskum dejín etiky umožňuje kriticky si osvojiť bohaté ideové dedičstvo minulých storočí. Predmarxistická etika stála celkove na pozíciách historického idealizmu, morálne princípy odvodzovala zvyčajne z nejakého mimo spoločenského počiatku. V jej vývoji však prebiehal boj medzi otvorene idealistickými teóriami, ktoré videli základ mravnosti v božských prikázaniach, v absolútnej ideí alebo v ľudskom vedomí, a materialistickou tendenciou, v ktorej sa morálka redukovala na pozemský základ, na praktické záujmy a potreby ľudí. Každá nová spoločensko-ekonomická formulácia vytvárala nové teórie. Ako vo všetkých formách ideológie aj v oblasti etiky prebiehal stály boj medzi pokrokovými a reakčnými ideami. V teórii stále dochádzalo k vzájomným bojom rozličných typov etických teórií, ktoré riešili problémy stojace pred etikou diametrálne protikladne. Tieto protiklady boli obvykle krajnými a nesprávnymi hľadiskami."