Úvod

1.	Európska bezpečnostná stratégia

1.1.	Kľúčové hrozby

1.2.	Strategické ciele

1.3.	Dôsledky pre Európu

2.	Správa o vykonávaní európskej bezpečnostnej stratégie –

zaistenie bezpečnosti v meniacom sa svete

3.	Postoj Slovenskej republiky

Záver
Zoznam bibliografických odkazov

"1.1 Kľúčové hrozby

Európska bezpečnostná stratégia definovala 5 kľúčových hrozieb, ktorým čelí Európska únia a sú nimi (EBS, 2003):
• terorizmus
• šírenie zbraní hromadného ničenia
• regionálne konflikty
• zlyhanie fungovania štátu
• organizovaná trestná činnosť
Terorizmus možno pokladať za jednu z najzávažnejších hrozieb nielen pre Európsku úniu, ale pre celý svet. V dnešnej dobe je koordinovanosť európskeho boja proti terorizmu nevyhnutnosťou. Európska bezpečnostná stratégia upozorňuje i na fakt, že Európska únia je nielen cieľom pre mnohé teroristické skupiny, ale často krát je i ich základňou.
Šírenie zbraní hromadného ničenia označuje Európska bezpečnostná stratégia ako najväčšiu hrozbu. Táto hrozba sa týka ako jadrových, tak i biologických a chemických zbraní. Za najtragickejší scenár považuje Európska bezpečnostná stratégia prípad, ak by sa zbrane hromadného ničenia dostali do rúk teroristickým skupinám.
Regionálne konflikty priamo i nepriamo ovplyvňujú záujmy a bezpečnosť Európskej únie, ohrozujú regionálnu stabilitu, ale i menšiny, ľudské práva a základné slobody. Práve tu Európska bezpečnostná stratégia poukazuje na to, ako sa rozličné hrozby prelínajú a to takým spôsobom, že vznik jednej hrozby môže mať za následok vznik inej. Regionálne konflikty môžu byť príčinou šírenia zbraní hromadného ničenia a môžu vyústiť do terorizmu, či zlyhávania štátu.
Zlyhávanie fungovania štátu. Ide najmä o štáty, kde vládne korupcia, kde sú slabé inštitúcie, neschopné vykonávať svoju funkciu. Veľmi známy príklad je Afganistan za vlády Talibanu.
Organizovaná trestná činnosť je poslednou hrozbou definovanou v Európskej bezpečnostnej stratégii a ktorej hlavným cieľom je Európa. Trestná činnosť ako obchodovanie s drogami, ženami, zbraňami a nelegálnymi prisťahovalcami je často spájaná so slabými štátmi, kde sa finančné výťažky z takejto činnosti použijú na financovanie štátnych štruktúr.

1.2 Strategické ciele

V druhej časti Európska bezpečnostná stratégia definuje 3 strategické ciele, ktoré by Európska únia mala sledovať k zaisteniu svojej bezpečnosti (EBS, 2003). „Myslieť globálne a konať lokálne“ (EBS, 2003, str.6) je základným heslom k naplneniu týchto cieľov.
Prvým cieľom je reagovať na hrozby, ktorý čelí Európska únia. Vzhľadom na tieto hrozby, ktoré nie sú čisto vojenského charakteru, a preto nikdy nemôžu byť riešené čisto vojenskými prostriedkami, musí Európska únia prijať preventívne opatrenia v rannom štádiu s využitím všetkých nástrojov, ktoré má k dispozícii. Európska bezpečnostná stratégia upozorňuje na fakt, že práve v súčasnej dobe globalizácie môžu byť i vzdialenejšie a naoko banálne hrozby bezprostredným nebezpečenstvom.
Druhým strategickým cieľom, ktorý definuje Európska bezpečnostná stratégia je budovanie „zóny bezpečnosti a stability“ v susedstve. Európska bezpečnostná stratégia poukazuje na to, že problémy susediacich štátov, sú nepriamo i problémami Európskej únie. Na strane jednej, integrácia štátov východnej Európy zvyšuje bezpečnosť Európskej únie, avšak na strane druhej ju tak približuje ku problémovým oblastiam. Je veľmi dôležité, aby Európska únia podporovala stabilitu vlád, bezpečnosť a demokratické princípy v regiónoch nachádzajúcich sa na juh a východ od Európskej únie. Snáď najväčšou prioritou, na ktorú je kladený dôraz je vyriešenie palestínsko-izraelského konfliktu, ktorý je nebezpečenstvom nielen pre Európu, ale pre celý svet.
Posledným a snáď najdôležitejším cieľom Európskej únie definovaným v Európskej bezpečnostnej stratégii je medzinárodný poriadok založený na účinnom multilateralizme. K tomu je potrebné dobré fungovanie medzinárodných organizácií a rešpektovanie pravidiel medzinárodného poriadku. Kľúčovú úlohu plní Organizácia spojených národov, ktorá je „nositeľom zodpovednosti“ za udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti a z toho vyplýva aj jedna z hlavných priorít, ktorou je jej posilnenie, aby bola schopná plniť a efektívne vykonávať svoje povinnosti. Popri podpore kľúčových inštitúcií ako napríklad Rady Európy, OBSE, Svetovej obchodnej organizácii (WTO) a Medzinárodného trestného súdu je pre Európu dôležité budovať transatlantické partnerstvo s USA...."

Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov.