"Na takto v podstate jednoducho postavenú otázku odpovedá rôzne každá z vedeckých disciplín. Od psychológie počínajúc, cez sociológiu, odbory jazykovedy, či určite by sme mohli nadviazať aj ďalšími subdisciplínami iných vedných odborov.
Napríklad, začnime iba bežnou ontogenézou vývoja ľudského jedinca : Komunikácia je nám objektívne daná vlastnou prirodzenosťou.
Stručne povedané – Nemôžeme nekomunikovať.
Komunikácia úzko súvisí so životom každého z nás. Významne nás obohacuje a poskytuje množstvo informácií pre vlastný budúci vývoj, ba vplýva aj na perspektívne odovzdanie týchto i obohatených a novozískaných odkazov ďalším generáciám .
Prostredníctvom komunikácie tak získava človek poznatky, názory, dozvedá sa o postojoch iných ľudí, o hodnotách, o spôsobe života, či životnom štýle. Komunikácia reguluje konanie a správanie sa. Ovplyvňuje ľudské ašpirácie, aktuálny i plánovaný výkon.
Z všeobecného pohľadu existuje aj istá spätná väzba, lebo vďaka sociálnej komunikácii sa gravituje i celkový pohľad spoločnosti na život jednotlivca. No nielen to, takto chápaný pohľad súčasne aktívne modeluje, ba aj ovplyvňuje zmienenú spoločnosť.
Preto je naporúdzi úvodné zhodnotenie – komunikujeme preto, aby sme si vzájomne vymieňali a získavali informácie a poznatky; aby sme poznali seba a iných, teda spolupracovníkov, priateľov, ale rovnako aj vzájomne nie naklonených priateľov, o ktorých ešte nie je nevyhnutné poznamenať, že patria do kategórie ortodoxných odporcov vzájomného myšlienkového súladu.


2 Verbálny komunikačný reťazec

Prebiehajúci interaktívny proces má principiálnu primárnu nevyhnutnosť – nadviazať sociálny kontakt.
Venujme sa niekoľkými úvahami samotnému primárnemu aktérovi, teda komunikátorovi, ktorý si vybral svojho recipienta na posunutie informácie.
Aby jednotlivec nebol izolovaný, ba možno až osamotený, komunikuje so svojim spoločenským prostredím rozličnými formami. Spätne, toto spoločenské prostredie rozličnými prostriedkami ovplyvňuje človeka, pôsobí naňho. Štruktúra sociálnych vplyvov na človeka je rozmanitá a môžeme ju deliť nielen podľa pôvodcu pôsobenia, vplyvu, ale aj podľa frekvencie, intenzity a ďalších kritérií. Keď sa pokúsime schematicky, ale pritom čo najkomplexnejšie vyjadriť štruktúru vzťahov dialogickej komunikácie medzi sociálnymi bytosťami musíme nevyhnutne pripustiť, že obe strany plnia svoje funkcie v podmienkach určitej spoločenskej kultúry, spoločnosti, v určitej historickej etape vývoja. Preto najkomplexnejší štrukturálny vzťah je potom vyjadrený vzájomnou percepciou oboch komunikačných kanálov ich foriem v určitej sociálne určenej, historicky definovanej etape rozvoja spoločnosti."