"3.3.2. Teŕia sociálneho učenia J. Rottera
- vysvetľovali sociálne učenie a správanie v interakcii s prostredím.
- išlo o uspokojovanie potrieb vďaka iným ľuďom.
- jeho učenie bolo vystavané na 4 premenných:
1. Potenciál správania – pravdepodobnosť voľby určitého správania z niekoľkých
možností, kt. situácia ponúka.
2. Očakávanie – pravdepodobnosť, že správanie povedie k určitému cieľu. Vytvára sa na
základe minulej skúsenosti. Čím častejšie viedlo určité správanie
k posilneniu tým bude vyššie očakávanie.
3. Hodnota posilnenia – preferencia jedného posilnenia pred druhým v situácii, kde je
pravdepodobnosť ich výskytu približne rovnocenná.
4. Psychologická situácia – odlišnosť interpretácie rôznymi ľuďmi.

3.3.3. Teórie sociálneho učenia R. Searse
- išlo o pokus prepojenia psychoanalytickej a S – R. teórie.
- snažil sa pochopiť spôsob, akým deti začínajú internalizovať hodnoty a postoje kultúry v ktorej sú
vychovávané.
- zameral sa na problémy s agresiou, odolnosti voči vine
- zdôrazňoval úlohu rodičov pri interalizacií.
- mechanizmus vývoja považuje učenie, ktorým si dieťa osvojuje vhodné činnosti a fyzické zranie.

3.3.4. Teórie sociálneho učenia A. Bandury
- zameral sa na proces – napodobňovania
- ako deti a dospelí kognitívne spracovávajú svoje sociálne zážitky a ako toto poznanie ovplyvňuje ich
správanie a vývoj.
- Učenie napodobňovaním v sebe ukrýva 4 komponenty:
1. Pozornosť – pozorovateľ musí venovať pozornosť udalostiam, kt. sú mu predkladané.
2. Retence – toto pozorovanie musí byť uložené do pamäti.
3. Reprodukovanie – preniesť tieto reprezentácie v pamäti do modelového správania.
4. Posilnenie – musí obsahovať aj motivačné premenné.
- Bandura rozlišuje :
Priame posilnenie – keď subjekt pozoruje správanie, napodobňuje ho a je za to odmenený alebo
potrestaný.
Zastúpené posilnenie – keď subjekt očakáva odmenu za určité správanie.
Sebaposilnenie – správanie jedinca je motivované dosiahnutím vlastnej predstavy, normy,
nezávislé na reakcií iných ľudí.
- nové správanie človeka, ktoré vychádza len z pozorovania ostatných, súvisí s kognitívnymi procesmi
človeka. Správanie je prevedené do mentálnych reprezentácií alebo do slovných symbolov – symbolické
kognitívne schopnosti. – to nám umožňuje premeniť to, čo sme sa naučili do nových situácii.
¬- recipročný determinizmus – ľudia ovplyvňujú svoje osudy kontrolou síl prostredia, ale zároveň sily
kontrolujú ich samotných. Napr. sledovanie TV – každý sa rozhodne čo chce sledovať.
- mechanismus pre internalizaciu našiel Bandura v seberegulaci.

3.4. Kultúra, spoločnosť a osobnosť
3.4.1. Kultúra
- Kultúra – komplex životných podmienok, ktoré na každého jedinca kladú špecifické požiadavky na adaptáciu.
- Psychologické funkcie kultúry :
- osvojenie si poznatkov o svete a spôsob interpretácie ich významov
- stýkanie sa s inými ľuďmi a komunikácia medzi nimi
- dorozumievanie sa pomocou symbolov
- zhromažďovanie a odovzdávanie histor. Informácií
- osvojenie si noriem danej kultúry a ochrana jedinca
- Enkulturace – proces, prostredníctvom ktorého si človek osvojuje behom svojho života kultúru svojej spoločnosti. Vďaka nej človek naberá určité kompetencie v kultúre svojej spoločnosti prostredníctvom naučeného správania a získavania znalostí a dovedností.
- Rôzne úrovne od rodiny – primárna skupina až po národy
A k rôznej kultúrnej úrovni sa viaže aj kultúrny kontext – pozadie. V rámci kultúry objavujeme aj väčšie množstvo subkultúr, ktoré sú charakteristické vlastnými normami, hodnotami a vytvárajú si aj vlastný kultúrny kontext. Subkultúra je nositeľom silnejšieho emocionálneho náboja a vzťahu. Napr. Minority."

Práce obsahuje obrázky o rozsahu cca 3 stran.