“ Gábrišová Hilda: Rodina a škola – Dospelí, deti a čas. Ročník 6 / 1999. Str 6.

V tomto článku je postrehnutá veľmi zaujímavá myšlienka. Je tu z rôznych hľadísk opísané akú hodnotu má v súčasnosti rodina.
Je tu spomenutých niekoľko typov rodín a ich prístupy k ich malým ratolestiam. Ja by som spomenula asi také dve, ktoré ma najviac zaujali.
Tá prvá pochádzala z jedného dosť veľkého mesta na Slovensku. Autor tohoto článku sa s ňou stretol, keď bola na cyklistickej túre so svojimi deťmi. Bolo to v čase letných dovoleniek. Nedalo mu, aby sa pri nich nepristavil. Požiadal ich, či by mu mohli odpovedať na pár otázok. Oni vyhoveli Z rozhovoru sa dozvedel, že vzťahy, ktoré medzi nimi prevládali boli veľmi dobré. Medzi otázkami sa objavila aj otázka kde budú tráviť tohoročnú dovolenku. Otec priznal, že na to aby sa išli zrekreovať niekde do južných krajín nemajú dostatočné množstvo finančných prostriedkov. No napriek tomu sa uvolnená nálada tohoto mladého pána nezmenila. Povedal, že na to aby prežil pekné chvíle so svojou rodinou nepotrebuje žiadnu exotiku. Vraj stačí trocha kreatívneho myslenia a dovolenka je na svete.

Tak toto bola tá prvá rodina, ktorú si hlboko vážim. Žiaľbohu nie všetci ľudia majú takýto prístup k životu. V úvode som spomenula, že si vyberiem dva prípady. S tým prvým ste sa už zoznámili a teraz horsa na ten druhý.

Autor tu popisuje svoj zážitok z dovolenky. Odohrával sa jednej z exotických prímorských krajín. Po pláži sa prechádzal mladší pekný chlap atletickej postavy. Chvíľu ho pozoroval. Plával ako ryba a ovládanie surfu bola pre neho hračka. Jej pozorovanie prerušil plač akéhosi dieťaťa. Z reakcie mladíka si všimla, že je to jeho otec. Chlapček na rozdiel od ocinka mal ukrutný strach pred tým veľkým slaným živlom. Otec sa za jeho krik veľmi hanbil a tak ho schytil a chce ho odvliecť do vody. Chlapček však začal plakať ešte silnejšie. No taký pocit hanby už otecko nezniesol a malého chlapčeka namieste vyplatil.
Autorka spomína, že len náhodou sa dozvedela, že tento otec sa svojmu telu venuje aj mimo dovolenky, hráva tenis a navštevuje posilovňu. Ibaže bez syna pravdaže! Človek sa predsa nemôže rozkrájať!

Pýtate sa čo bolo zlé na tejto druhej rodine? Asi to, že nepochopili, že deti sa nerodia na tento svet s túžbou po drahých hračkách, po nákladnom oblečení, alebo exotických dovolenkách.
Myslím si, že my všetci by sme sa mali zamyslieť nad tým či tie hodnoty, ktoré v živote uznávame sú správne. Lebo ak to nespravíme môže a stať, že všetko o čo sme sa kedy usilovali sa razom zosype.
Podľa môjho názoru by mala byť na prvom mieste nášho hodnotového rebríčka rodina, pretože len tá nám dokáže pomôcť aj pri tých najhorších situáciách. Už aj Konfucius tvrdil, že základom dobre fungujúcej spoločnosti je rodina."