1.

Úvod

2.

Život

3.	Vnější události

4.	Vazba ke Královci

5.

Vyučování

6.

Filosofie

6.1

Předmět

6.2

Výklad

6.3	Kritický pohled na jeho závěry

“A v čom teda spočíva Kantova filozofia? Na túto otázku nie je jednoduché odpovedať, pretože existuje veľmi veľa výkladov a interpretácií jeho diela. Kantovo myslenie sa v prvom rade zameriava na metafyziku. K nej však musel postupne dospieť. Ako uvádza H. J. Störig, väčšina spisov z jeho tzv. predkritickej periódy sa zaoberá prírodovednými otázkami. Kant sám filozofiu a jej predmet definuje takto: „… filozofie je idea dokonalé moudrosti, která nám ukazuje poslední cíle lidského rozumu … Oblast filozofie v tomto světoobčanském smyslu lze charakterizovat těmito otázkami:
1) Co mohu vědět?
2) Co mám konat?
3) V co smím doufat?
4) Co je člověk?
Na první otázku odpovídá metafyzika, na druhou etika, na třetí náboženství a na čtvrtou antropologie. Ale v podstatě by bylo možno toto vše počítat k antropologii, protože první tři otázky se vztahují ke čtvrté.“
Weischedel ozrejmuje, že Kant sa pýta na nepodmienené v človeku, na podmienené vo svete a na nepodmienené ako také. Pýta sa, či v človeku existuje niečo, čo jeho konečné podmienené bytie presahuje tak, že môže pretrvať a prekonať i smrť. Tým dochádza k otázke o nesmrteľnosti duše. Pýta sa i na to, či vo svete existuje len reťaz podmienenosti alebo či sa ponúka i priestor pre nepodmienené jednanie. Tým prichádza k otázke slobody jedinca. A do tretice sa pýta, či existuje niečo, v čom má svoju konečnú príčinu všetka podmienenosť, teda svet i človek. A tu prichádza k otázke Boha. Tým teda Kantovi vyvstávajú tri dôležité úlohy metafyzického myslenia: Boh, sloboda a nesmrteľnosť, v ktorých chce dospieť k istote … alebo chce snáď mať oblasť metafyziky usporiadanú rovnako úzkostlivo ako svoj život?
Najskôr Kant rekapituluje doterajšie metafyzické bádanie a zisťuje, že dlhé dejiny metafyziky sú len prehľadom problematického tápania. Vo svojom diele Kritika čistého rozumu teda rozoberá otázku, čo je príčinou problematickosti metafyzického bádania a v čom spočíva. Dielo je obranou metafyzického poznania a prehľadom neustálych pokusov dospieť k istote a neustáleho stroskotávania týchto snáh. Kant prichádza na to, že príčina nezdarov dospieť k istej odpovedi spočíva v podstate ľudského rozumu, ktorý nie je schopný ísť za viditeľnú skutočnosť a pozrieť sa do jej základov. Je to citeľné v otázkach slobody, nesmrteľnosti i Boha. Teoretický rozum ich nedokáže zodpovedať. Nakoniec teda Kant dospieva k záveru, že neustále pýtanie sa končí v neschodnosti. „Člověk proto nutně zabloudí právě tam, kde se jedná o nejvyšší zájmy jeho „ ducha“, v otázkach Boha, svobody a nesmrtelnosti.“
Našťastie pre nasledujúce generácie metafyzikov Kant nebol ženatý a nemal rodinu, o ktorú by sa musel starať, čo by ho isto odvádzalo od metafyzického bádania, tak s úpornou starostlivosťou filozofoval ďalej. Neoddáva sa beznádeji a zastáva presvedčenie, že ľudstvo stojí pred novou érou metafyziky. Tá však môže vyrásť len zo sebauvedomenia ľudského rozumu, ktorý si musí predovšetkým uvedomiť, kde leží jeho vlastní pole a jeho hranice. Kant tu požaduje od ľudského rozumu doslova evolučný skok. Je náš rozum schopný nejakého sebauvedomenia? A pokiaľ áno, nebolo by to skôr predmetom psychológie? Tá ale ešte nebola v Kantovej dobe rozvinutá."