1.	Podnikanie a jeho základné formy

1.1	Základná charakteristika podnikania

1.2	Marketing v podnikaní

1.3	Podnik a jeho formy

1.4	Právne formy podnikania

1.5	Faktory ovplyvňujúce podnikanie a jeho úspech

1.6	Podnikateľská filozofia

1.7	Algoritmus zakladania nového podniku

2.	Firemne plánovanie

2.1	Pozitíva a negatíva firemného plánovania

2.2	Druhy plánovania

2.3	Štruktúra procesu plánovania

2.4	Obsah procesu plánovania

3	Podnikatelský plán

3.1.	Základné pojmy – podnikateľský zámer, podnikateľský plán

3.2	Funkcie a úlohy podnikateľského plánu

3.3	Cieľ tvorby podnikateľského plánu

3.4	Význam podnikateľského plánu pre malé a stredné podniky

3.5	Požiadavky na podnikateľský plán

3.6	Obsah a štruktúra podnikateľského plánu

3.7	Požiadavky na podnikateľský zámer

4	Sposoby a zdroje financovania projektov

4.1	Členenie finančných zdrojov

4.2	Charakteristika zdrojov financovania projektov

4.3	Problémy financovania malých a stredných podnikov

4.4	Priame finančné nástroje podpory podnikania

4.5	Nepriame finančné nástroje podpory podnikania

5	Analýza a posudzovanie rizík podnikatelských projektov

5.1.	Riziko a jeho miesto v podnikaní

5.2.	Algoritmus riadenia rizík

5.3.	Systém riadenia rizika

6	Úverové podmienky a hodnotenie bonity posudzovaného projektu

6.1	Postup prípravy a posudzovanie konkrétneho projektu financovaného zo zdrojov komerčnej banky

7	Manažment inovácií v podnikání

7.1	Inovačná stratégia firmy

7.2	Vývoj a vymedzenie pojmu inovácie

7.3	Úloha inovácií v strategických cieľoch firmy

7.4	Typy inovačnej stratégie

8	Inovačné procesy podniku

8.1	Charakteristika inovačných procesov a ich význam

8.2	Kvalitatívna a kvantitatívna stránka inovačného procesu

8.3	Vznik inovácii

8.4	Orientácia inovácií

8.5	Inovačný proces

8.6	Systémový prístup v manažmente inovácií

8.7	Stratégie vstupu nového výrobku na trh

"2 FIREMNÉ PLÁNOVANIE

Plánovanie pochádza z latinského plante – náčrt budovy. Plánovanie teda znamená projektovanie. Pojem plánovania má nasledujúce významy:
- všeobecné, myšlienkové zaoberanie sa budúcnosťou;
- alternatívne možnosti postupu v budúcnosti v záujme dosiahnutia zmeny;
- výber jednej z možností pri prijímaní rozhodnutí.
Plánovanie odpovedá v podstate na otázky ako: „Kde sa nachádzame?“, „Kam sa chceme dostať?“, „Ako sa tam dostaneme?“, „Napredujeme tam progresívne?“
Plánovanie spočíva vlastne v selekcii informácií a vypracúvaní prognostických hypotéz o budúcnosti definovaním potrebných činností na dosiahnutie cieľov. Dobré plánovanie podniku umožňuje rast a zvýšenú ziskovosť v dobe hospodárskeho rozkvetu a prežitie v dobe hospodárskeho útlmu.
Každý podnikateľ má pri zakladaní podniku ambície dlhodobo prosperovať na trhu. Manažéri firiem by preto mali myslieť perspektívne a mali by vypracovávať dlhodobé stratégie rozvoja. Výber stratégie pre dlhodobé prežitie a rast firmy sa nazýva strategickým plánovaním.

2.1 Pozitíva a negatíva firemného plánovania
Celý proces plánovania má svoje pozitívne stránky, ktoré by mali vedieť využívať všetci manažéri na všetkých stupňoch riadenia, a samozrejme aj negatívne stránky, ktoré by mali zase vedieť s prehľadom prekonávať.
Medzi hlavné pozitívne stránky plánovania patria:
1. Plánovanie uprednostňuje účinné a metodické aktivity, minimalizuje neproduktívnu prácu a trvá na užitočnosti realizácie.
2. Plánovanie zvýrazňuje nutnosť zmien v budúcnosti a umožňuje odhaliť možnosti dosiahnuteľné v budúcnosti.
3. Plánovanie odpovedá na otázky typu: „Čo by sa mohlo stať, ak?“
4. Plánovanie uzatvára bázu na kontrolu a umožňuje presvedčiť sa, či plánovanie vedie k želaným výsledkom.
5. Plánovanie favorizuje realizáciu nápadu, myšlienky, jej zápis.
6. Plánovanie umožňuje utvoriť rovnováhu pri využívaní výrobných kapacít, lepšie využiť výkon strojov a zariadení, dáva do rovnováhy výkon rozmanitých činností.
7. plánovanie vedie k bezpečnému riadeniu a dynamike, utvára stabilnú a dlhodobú orientáciu podniku do budúcnosti.
S plánovaním sa však spájajú aj negatívne stránky tohto procesu, ktoré by mali vedieť manažéri na všetkých stupňoch riadenia s prehľadom prekonávať. K takýmto negatívam patria nasledujúce nedostatky:
1. Čo má byť, bude, plánovanie na tom nič nezmení.
2. Plánovanie je limitované presnosťou informácií a neurčitosťou budúcnosti.
3. Plánovanie je príliš finančne nákladné. Náklady vynaložené na plánovanie (mzdy, výpočtová technika, spotreba materiálu, energia a pod.) sú často vyššie ako je prínos samotného procesu plánovania.
4. Plánovanie často krát naráža na psychické problémy, pretože urýchľuje zmeny a akcentuje nespokojnosť personálu.
5. Plánovanie potláča iniciatívu, pretože obmedzuje vedúcich pracovníkov v konaní.
6. Plánovanie môže niekedy viesť k byrokracii.
7. Realizácia plánu nezávisí iba od činnosti podniku, ale aj od ďalších účastníkov, ako sú konkurencia, dodávatelia, preferencie spotrebiteľov, legislatíva a pod. To opäť vyžaduje flexibilitu plánov a ochotu plánovačov „preplánovávať“.
Vyššie uvedené negatívne a pozitívne stránky plánovania umožňujú vymedziť hlavné koncepčné prístupy plánovania, ktorými sú:
1. Plánovanie by malo predchádzať všetkým akciám.
2. Plánovanie by malo odhaliť všetky možnosti konania v budúcnosti.
3. Plánovanie sa realizuje v čase a každý plán predstavuje istý termínovník, vďaka ktorému možno aj zložitý plán rozložiť na rad jednoduchých činností.
4. Časový horizont plánu musí byť dostatočne dlhý, aby zahrnul potrebnú angažovanosť manažmentu.
5. Podkladom pre plánovanie sú informácie , od ktorých kvality závisí aj kvalita vypracovaných plánov."