1.	Situace po válce

2.	Změna společenské situace po roce 1971

3.	Mezinárodní den Romů

4.	Rozdělení Romů na Slovensku dle I. Baja a Š. Vaška

5.	Situace po roce 1989

6.	Rasismus Slováků vůči Romům

7.	Vztah Romů k Neromům

"Po parlamentných voľbách 1998 sa verejná diskusia o riešení rómskej otázky zintenzívnila. Prispelo k tomu najmä prehlbovanie vysokej miery nezamestnanosti rómskej populácie, zhoršovanie jej zdravotného stavu, pretrvávajúce problémy so vzdelávaním, bytovými a sociálnymi podmienkami, ako aj s kriminalitou Rómov, opakujúce sa prípady rasovo motivovaného násilia a diskriminácie, následky ničivých záplav v rómskych osadách na východnom Slovensku v roku 1998, ale aj migrácia časti Rómov do krajín EÚ. Podľa všetkých sociologických výskumov je miera odmietania majoritnej populácie k menšinám najvýraznejšia voči Rómom a dosahuje veľmi vysoké hodnoty. Značná časť majority chápe prítomnosť Rómov na Slovensku ako príťaž a tento pocit sa zintenzívňuje vtedy, keď uvažujú o prítomnosti Rómov vo svojej bezprostrednej blízkosti. Podiel ľudí, ktorí odmietajú Rómov ako susedov, sa v priebehu 90. rokov prakticky nezmenil – dlhodobo predstavoval viac ako tri štvrtiny respondentov na Slovensku. Majorita hodnotí kladne rómsku bezprostrednosť, bezstarostnosť, temperament, adaptabilnosť, zmysel pre deti a rodinu, nadanie pre obchod a hudobný talent. Negatívne oceňovanými vlastnosťami Rómov sú predovšetkým kriminálna činnosť, vyhýbanie sa poctivej práci, nízka hygiena, pijanstvo, hlučnosť a prefíkanosť. Rôzne negatívne charakteristiky, ktoré Rómom pripisuje verejnosť, sú v porovnaní s pozitívnymi charakteristikami oveľa výraznejšie artikulované. Výskumy potvrdzujú, že príležitosť na osobný kontakt prispieva k nižšiemu sociálnemu dištancu. Na lokálnej úrovni môže byť deklarovaná sociálna dištancia voči Rómom vyššia ako na celoslovenskej úrovni, čo je vysvetliteľné negatívnymi skúsenosťami majoritného obyvateľstva s konkrétnymi rómskymi komunitami.
Rómovia sa medzi nami cítia ako cudzinci a naše inštitúcie vnímajú ako nepriateľské. Dôsledkom týchto a iných faktov je napätie a segregácia. Možno konštatovať, že volanie po vyváženom riešení tohto problému je veľmi slabé. V. Ševčíková uvádza, že Rómovia pri hodnotení majority zaujímajú až schizofrenické protikladné stanoviská (ostro kritizujú gádžovský citový chlad, nedostatok nehy, odmeranosť, upätosť, vypočítavosť, lakomstvo, nedostatok pohostinnosti, bezcharakternosť, nadriadené chovanie, xenofóbiu a rasové výpady voči Rómom) a nie sú jej ochotní priznať žiadne klady a pozitíva (podľa autorky je príznačné, že k tomuto spôsobu hodnotenia inklinujú aj mnohí Rómovia zdanlivo s majoritou zžití). Na druhej strane však pozerajú na ňu s obdivom (predovšetkým na materiálne hodnoty). Ďalej upozorňuje na to, že aspekty vzájomného pozitívneho a negatívneho hodnotenia zjavne nie sú u Rómov a Nerómov vyvážené a že zo strany Rómov možno jednoznačne hovoriť o extrémnejšom xenofóbnom naladení voči majorite (ktoré je však treba vnímať ako dôsledok historickej skúseností prenasledovania)."