1.	Vybrané problémy ve výchovně-vzdělávacím procesu

1.1	Mentální postih

1.2	Psychologický problém hyperaktivity

1.3	Deficit sociální adaptability

1.4	Nepostačující koncentrace po dobu vyučování

1.5	Nezájem rodičů o výchovu a vzdělávaní

1.6	Alkoholizmus v rodině

2.	Osobnost učitele

3.	Romský asistent učitele

3.1	Náplň práce romského asistenta

4.	Předškolní výchova

5.	Nulté ročníky základních škol

6.	Kompenzační výchova Romů

6.1	Celodenní výchovný systém (CVS)

6.2	Systém vzdělávaní Romů – DROMUS

6.3	Systém integrovaného tematického vyučovaní (ITV)

"1.2 Psychologický problém hyperaktivity

Tento vzdelávací problém je typický nielen pre rómskych žiakov, ale aj pre ostatných žiakov, dá sa povedať, že je nejakým „módnym hitom“ v pedagogickej oblasti. Psychológovia do tejto kategórie zaraďujú žiakov, u ktorých nebol diagnostikovaný mentálny postih.
V najširšom význame slova tu patria žiaci, ktorí majú dobrú pamäť, možno aj dobrý zmyslový vnem, ale nemajú koncentráciu a vôľovú výdrž, teda ide o disproporciu medzi pamäťou, zmyslovým vnímaním a vôľovou koncentráciou. Čo z toho vyplýva? Pre učiteľa hyperaktívne deti sú tiež odborný metodický problém. O to horší, že nie je možné u nich meniť časovo-tematické plány vzdelávania v jednotlivých predmetoch.
V praxi však učiteľ zápasí s takýmito žiakmi o to, ako uložiť poznatky do ich pamäte a vedomia. Možným následkom hyperaktivity, za podmienok, že sama sa vekom neodstráni, je narastanie agresivity, výtržníctva rôzneho zamerania vo vyšších ročníkoch.

1.3 Deficit sociálnej adabtability

Vychádzajúc zo skúseností nielen vlastných, ale aj iných učiteľov v prešovskom kraji máme skúsenosť, že rómski žiaci nie sú schopní zniesť zodpovednosť za pracovné prostriedky, ktoré sú nevyhnutné v škole. Ide: o učebnice na jednotlivé predmety, písacie potreby, pracovné zošity, úbor na telesnú výchovu. Tento problém sme nazvali, že ide o deficitnú sociálnu adaptabilitu, ktorá je nevyhnutná vo výchovno-vzdelávacom procese. Rozprávajúc sa na metodických dňoch, pracovných stretnutiach so staršími učiteľmi iných škôl získali sme poznatok, že tento problém pretrváva už desaťročia a nie je možné ho zo škôl odstrániť. Pre učiteľa ide o vzdelávací problém, pretože nemôže dieťa naučiť pracovať s učebnicami a pracovným zošitom. Doteraz sa riešil tento syndróm tak, že učitelia učebnice rozdajú pomocou žiakov na svoje predmety zo skríň a po hodine ich opäť zbierajú. Dovolím si uviesť kuriózny prípad získaný z praxe, že učiteľka na výtvarnej výchove nosila so sebou na každú hodinu aj štetce, po hodine ich zbierala. Aj napriek prísnej kontrole sa stal prípad, že žiak štetce pojedol, nebol pre neho problém, že bol z umelej hmoty. Pritom išlo o normálneho žiaka, ktorému psychológovia nedokázali mentálny postih, išlo iba o hyperaktivitu. Skutočnosť, že učitelia rozdávajú pomôcky na jednotlivé predmety pred hodinou a po hodine ich zase zbierajú, na veci nič nemení, ani pedagogický problém nerieši. Je to iba obrana pred štátnou školskou inšpekciou. Pokiaľ budú učitelia niesť zodpovednosť za učebné pomôcky, žiaci nikdy nenabudnú a nezafixujú si zmysel vlastnej zodpovednosti za výkon práce, ba naopak, takýmto spôsobom sa v žiakoch formuluje ľahostajnosť."